Účastníkom neformálnej besedy na nádvorí Zichyho paláca rozprávala o svojich štúdiách, divadelnej i výtvarnej kariére, rodine a dostala sa aj k televíznemu seriálu Život bez konca, ktorý v roku 1982 nakrúcala s Miloslavom Lutherom.
„To je asi vôbec moje najobľúbenejšie, čo som robila. Skutočne, to nehovorím preto, že tu sedím, ale to som milovala. Bola som úplne zaskočená a potešená, že si ma na to pán režisér Luther vôbec vybral,“ priznala seriálová Paulínka.
„Dodnes mám rada historické filmy a všetko, čo s históriou súvisí, takže mi to prišlo fantastické, že môžem niečo také robiť,“ zaspomínala si na Život bez konca, ktorý Luther nakrútil na motívy románu Františka Švantnera. V čase, keď seriál zobrazujúci históriu slovenskej spoločnosti v medzivojnovom období vznikal, prežívala Krausová ťažké časy nielen „na pľaci“, ale aj v súkromí.
„Vtedy sa mi narodil syn David, bol veľmi vážne chorý. Ja som vážila asi 47 kíl, prišla som na Slovensko a vedela som, že tu budem asi rok. David bol sotva z toho vonku, pretože to vyzeralo tak, že nebude. Bola som z toho strašne zdevastovaná, takže sa nakrúcalo od konca,“ priznala herečka, s ktorou filmári najprv nakrútili záver seriálu. „To, aká som ja tým životom zdecimovaná. Postupne si ma tu vykŕmili, dávali mi polievočky, dobroty. Pribrala som, urobili mi vrkoče a potom sme nakrútili začiatok.“
Tragickú postavu Pavlíninej matky hrala Viera Strnisková, smutnú postavu otca – krčmára Leopold Haverl. „Bral ma na večere, hovorieval mi, musíš sa vykŕmiť, takto by to nešlo! Vodil ma do divadelného klubu,“ zaspomínala si s úsmevom Krausová, ktorá sa v päťdielnom seriáli stretla aj s ďalšími slovenskými hercami.
Medzi inými spomenula Božidaru Turzonovovú, Dušana Jamricha, Vlada Černého, Mariána Zednikoviča, Mariána Slováka a ďalších.
Jana Krausová sa tento týždeň predstavuje bratislavským divákom v rámci Kultúrneho leta v divadle Ateliér Babylon v troch divadelných hrách – Prší, O láske a Všetko o mužoch.
