Tanečník storočia Vladimir Malakhov predstaví vnútorný svet Nureyeva

Divák sa cez spomienky Vladimíra Malakhova na jednu z najvýraznejších osobnosti svetových dejín profesionálneho tanečného umenia ponorí do vnútorného sveta Rudolfa Nureyeva, ktorý svojou technikou klasického tanca a umeleckou tvorbou výrazne prispel k rozvoju baletného umenia. „Vždy sa opieram o historické originály, a v prípade Nureyeva sú dostupné filmové diela, ale aj knižné, pramene. Naštudoval som si aj dokumentárne filmy a komunikujem so žijúcimi ľuďmi, ktorí ho osobne poznali,“ hovorí o vzniku nového baletu Ondrej Šoth.

V hlavnej úlohe Nureyeva sa predstaví ukrajinský tanečník a choreograf, v minulosti tiež sólista baletu Viedenskej štátnej opery, Národného baletu v Kanade, riaditeľ Staatsballet v Berlíne a čestný profesor ukrajinskej Akadémie choreológie Vladimír Malakhov, európskou tanečnou kritikou označovaný ako “tanečník storočia”. S košickým baletom spolupracuje už takmer desať rokov – v septembri 2015 ako režisér a choreograf inscenoval Bajadéru Ludwiga Minkusa, v marci 2018 Labutie jazero P. I. Čajkovského.

„Nureyev bol veľkým človekom a obrovskou hviezdou a pozná ho celý svet. Nepoznal som ho osobne, ale tancoval som jeho choreografie Labutieho jazera a Spiacej krásavice. Naše cesty sa nikdy nestretli, ale bolo pre mňa veľkým potešením účinkovať v jeho choreografiách. Osobitne teraz v Košiciach choreograf Ondrej Šoth priamo pre mňa vytvoril túto postavu a som veľmi rád, že som v tomto projekte zainteresovaný ako tanečník. Môžem sa v tejto postave otvoriť ešte o to viac, že je to veľmi dramatická rola. Je v nej aj tanec, ale na javisku trávim veľmi veľa času a je to viac divadlo ako samotný tanec,“ hovorí Malakhov.

Ako dodáva, Nureyeva naživo na scéne nevidel. „Videl som veľmi veľa filmových materiálov, prečítal veľa literatúry, článkov, rozprával som sa o ňom s priateľmi, ktorí ho osobne poznali a poznali jeho príbeh. Hovorili mi o tom, ako žil, aký bol ako človek temperamentný a emocionálny. V balete, ktorý pripravujeme, neukazujeme jeho zlé stránky, ukazujeme jeho dušu, jeho rozpoloženie a svet jeho emócií,“ dodal Malakhov.

Príprava novej inscenácie v neľahkých časoch pandémie koronavírusu trvala takmer rok. Premiéra baletu Nureyev sa už trikrát odložila a tak Štátne divadlo Košice v predstavení Malakhov – Nesmrteľnosť tanca prináša všetkým milovníkom tanečného umenia, ale nielen im, jeho online podobu.

Podľa Ondreja Šotha dlhé obdobie prípravy a s ním spojená spolupráca baletného súboru s Vladimirom Malakhovom boli obrovským prínosom. „Keď si uvedomíme, že existuje vo svete história tanca, kde bolo neskutočné množstvo interpretov rôznych tanečných žánrov a keď máte možnosť spolupracovať s tretím tanečníkom sveta – po Nureyevovi, Baryšnikovi, je to práve Malakhov, tak si človek uvedomí, že aj zázraky sa dejú. Spolupracovať s človekom, ktorý má v sebe obrovskú prívetivosť, skromnosť, úctu, hĺbku, empatiu, neskutočne otvorenú emóciu, navyše, pri jeho pedagogickej činnosti, vďaka ktorej je za určité obdobie vidieť obrovský rast súboru, zdokonalenú prácu s chodidlami – na podlahe sa tanečníci vznášajú ako na vode – a zvlášť, keď je Malakhov vzorom a príkladom svetového tanečného umenia, interpretácie pre neskutočné množstvo svetových choreografov, ktorí vedia obsiahnuť mnoho žánrov a štýlov, to sa pre nás v Košiciach volá strom múdrosti a života. Náš súbor teraz pracuje úplne iným spôsobom, jednak sa stretáva s odkazom svetovej tvorby interpretácie Malakhova a pedagogickej, edukačnej činnosti Andreja Petroviča, pre ktorého je Malakhov tak isto veľkým inšpirátorom a vzniká – šťastie domu umenia,“ povedal Šoth pred časom v rozhovore pre portál mojakultura.sk.

Svoje niekoľkomesačné pôsobenie v Košiciach si pochvaľuje aj Vladimir Malakhov. Nielen kvôli výnimočnému predstaveniu, ktoré vzniklo. „Cítim sa tu ako doma, ako v rodine. A tak už veľa rokov prichádzam do Košíc ako k sebe domov a som veľmi rád. Som vďačný aj za to, že ma košický balet prichýlil v tejto neľahkej situácii súvisiacej s koronavírusom, keď sa zrušili všetky moje plány a predstavenia. Možno som mohol sedieť doma a piť čaj, ale je pre mňa veľmi príjemné, že môžem tu v Košiciach robiť baletné cvičenia so súborom, skúšať, pripravovať novú inscenáciu. Dáva mi to veľmi veľa do života nielen ako človeku, ale aj ako umelcovi,“ hovorí Malakhov.