Aj Česi mali radi Lasicu

Milan Lasica dokázal mať podobu „smutného klauna“ a viaceré inscenácie zostanú vďaka jeho interpretácii jedinečné. České publikum bolo preňho lakmusovým papierikom, či sa inscenácia podarila alebo nie.

, 19.07.2021 14:19
15
Ľubica Krénová, teatrologička a riaditeľka... Foto: Pravda, Robert Huttner
Ľubica Krénová Ľubica Krénová, teatrologička a riaditeľka Slovenského inštitútu v Prahe.

Trocha ma mrzí, že herec, navyše študovaný dramaturg, ktorý mal nepochybne nezameniteľný zmysel pre humor, vedel ho vytvoriť a podať, napokon odchádza onálepkovaný predovšetkým ako zabávač. Milan Lasica dokázal mať v mnohých svojich postavách aj podobu „smutného klauna“, a viaceré z nich zostanú vďaka jeho interpretácii jedinečné. Bol ním napríklad tiež Cyrano z prvej polovice deväťdesiatych rokov z rovnomennej inscenácie v réžii Romana Poláka, ktorého stvárnil ako dobou znaveného intelektuála.

Milan Lasica Čítajte viac Zomrel Milan Lasica

Z jeho divadelných hereckých postáv si však spomínam už na Selicoua zo Shillerovho Parazita. Práve na tejto postave som si uvedomila Lasicovu schopnosť stvárniť dramatický charakter. Bolo to ešte v prvej polovici osemdesiatych rokov. Až potom nasledovala trojica kreácií, ktoré práve v jeho poňatí a významovo presnom hereckom stvárnení korešpondovali s kriticko-spoločenskou metaforou, o akú sa divadlo konca tzv. normalizačného obdobia usilovalo. Don Juan z rovnomennej inscenácie, Čičikov z Mŕtvych duší a Orgon z Tartuffa. Všetky tri vznikli v réžii Vladimíra Strniska, čiže režiséra – generačného druha, s ktorým kedysi začínali v legendárnom Divadle na korze.

Lasica a Satinský: Soirée (1968)

Keď divadlo na prahu sedemdesiatych rokov násilne rozpustili z ideologických dôvodov, pomocnú ruku mu a jeho partnerovi Júliusovi Satinskému podalo divadlo Večerní Brno. Totiž už svojimi scénkami a dialógmi v Tatra revue a najmä v Divadle na korze – dá sa povedať – položili základy slovenského odfolklorizovaného až intelektuálneho humoru, ktorým sa rovnocenne začlenili do československého kontextu, a nasledovali tak vlastné vzory Voskovca a Wericha či Miroslava Horníčka.

Bol to navyše práve Milan Lasica, ktorý hovoril, že pre slovenské dramatické umenie je vždy najdôležitejšia odozva v Čechách. Obstáť pred náročnejším českým publikom s bohatšou divadelnou tradíciou je lakmusový papierik, či sa inscenácia podarila, alebo nie. Platilo to za socializmu, platilo to pred rozdelením spoločnej republiky a prakticky to platí dodnes. Milana Lasicu vyhľadávalo české publikum až dokým sa pred nástupom pandémie neprestalo hrať.

Autorka je teatrologička a riaditeľka Slovenského inštitútu v Prahe

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
15 debata chyba
Viac na túto tému: #úmrtie Milan Lasica #Milan Lasica