Je toto vaše prvé účinkovanie v opernom diele?
Je to moja absolútna premiéra v opere, báli sme sa s Ľubošom Kostelným, že budeme musieť spievať – ale to žartujem, samozrejme, že nie.
Veď vy predsa viete spievať.
V tóninách, ktoré mi pánboh nadelil, áno. Je to veľmi príjemné, už si spievame spolu s mladými opernými spevákmi, ťaháme hore aj fistuly…
A čo vaša postava Zuzankinej macochy?
To je jedna zúfalá žena. Režisér Marek Mokoš sa snažil vytvoriť na tejto malej ploche príbeh tých ľudí. Moja postava je nešťastná, lebo takýto život si nepredstavovala: že si zoberie muža, ktorého miluje, no bude len lopotiť a drieť na dvore a on bude stále chodiť do lesa. Prijala jeho dcéru, dúfala v druhé šťastné manželstvo, no žiarli, ani s mužom nespáva a zo všetkého sklamania a nešťastia si začína vylievať zlosť na Zuzanke. A na záver, keď sa všetko prevalí, sa táto moja postava aj zblázni.
Čítajte viac Zuzanka Hraškovie a Dido z Kartága na jednom javiskuPamätáte si Hviezdoslavovu Zuzanku Hraškovie v škole ako povinné čítanie?
Áno, najväčšia tragédia, naša Zuzanka Hraškuľča. Skôr ma prekvapilo, že som vôbec nepoznala autora tejto modernej komornej opery Jozefa Grešáka. Bol to významný autor, skladateľ, organista a klavirista (1907–1987), no na prvé počutie som bola trošku v šoku z tej nezvyčajnej melodiky, preniknutej Leošom Janáčkom. Ale čím viac sme sa ponárali do práce, tým viac som pozorovala prácu spevákov s korepetítorom a dirigentom a objavovala, čo všetko v tej hudbe je! Aj ten príbeh. Samozrejme, že hviezdoslavovčina je šialená, ale diváci nájdu text balady v bulletine k predstaveniu. Niektoré výrazy sme ani my nepoznali.
Ktoré?
Napríklad „čungy zbrýzgané i vigan“. Znamená to zababrané nohy, vigan sú šaty ušité vcelku. Alebo ogrgeň – to je prudký úder päsťou. Ale ten text je krásny.
A poznali ste sa s opernými spevákmi?
Nie, ich práca je celkom iná ako nás činohercov. Zo začiatku sme si z nich robili žarty: Moja zlatá, to nie je, že sa len postavíš, musíš niečo na javisku aj zahrať. Veľmi sme sa skamarátili.