V predstavení nazvanom Websterovci: Lili a ukradnutá sieť deťom od šesť rokov prináša celkom nový príbeh, kde sa pavúčia rodinka stretne s podvodníkom vydávajúcim sa za mexického hudobného producenta. Deti cez príbeh pochopia, že nie všetko uverejnené na sieti je pravda a treba vedieť rozlišovať, čo je pravda a čo manipulácia. Veľké čarovné bábky podľa návrhu Borisa Šimu vodia mladí bábkoherci z VŠMU.
Režisér Gejza Dezorz detským divákom rád prináša súčasné príbehy a pavúčia rodina žijúca vo výťahovej šachte sa mu preto zdala ideálna. Websterovci žijú v kokónoch, používajú uzlíkové písmo a radi si pochutia na karamelových muchách či húsenicovom mede.
To všetko deti uvidia aj v bábkovom spracovaní, no režisér predsa prináša celkom nový príbeh. Deťom v ňom hravo objasní, čo sú hoaxy a dezinformácie a prečo si treba dávať pozor na podvodníkov.
Do svojej inscenácie obsadil celý ročník tretiakov bábkohercov z VŠMU: Vanesu Hagyungovú, Richarda Maľu, Annu Lehotskú, Juraja Bolfa, Tímeu Dulákovú, Adelu Dukátovú a Erika Šupčíka. Traja z nich nám po generálke predstavenia o bábkových Websterovcoch porozprávali viac.
Vanesa Hagyungová, ktorá vodí bábku Lili Websterovej, prezradila: „V ročníku je nás sedem bábkohercov, no v hre je o jednu postavu viac, takže niektorí z nás musia hrať viaceré postavy. Nevyberali sme si ich, pridelil nám ich režisér na prvej čítačke.“
Foto: Andrej Balco
Rozprávku o Websterovcoch Vanesa poznala už predtým: "Mám dve malé neterky, majú šesť a sedem rokov a vďaka nim mám o rozprávkach celkom prehľad. Keď som však dostala hlavnú postavu Lili, začala som sa na Websterovcov pozerať celkom inak.
Predtým, ako divák, som vnímala len dej a bavila sa na pavúčích dobrodružstvách, no teraz som sa snažila odhaliť Lilin charakter, sledovala som, ako reaguje na rôzne situácie. Naše spracovanie je určené pre prvý stupeň základných škôl, ale určite zaujme aj druhý stupeň.
A keď prídu dospeláci, iste ocenia veľmi aktuálnu tému o informáciách a dezinformáciách, ktoré často nevedia rozlišovať ani dospelí. My ich upozorňujeme: pozrite sa, čomu musia deti čeliť."
Testovali mladí herci rozprávku na deťoch, či poznajú slová ako hoaxy a dezinformácie? Vanesa vysvetľuje, že príbeh je celkom nový, v animovanej podobe sa nedal vidieť, takže ani jej neterky asi ešte tieto slová nepočuli. Myslí si však, že je dôležité, aby sa o tom rodičia či iní dospelí s deťmi porozprávali a trochu im to vysvetlili.
Vanesin spolužiak Juraj Bolf, ktorý dostal bábku Dedka Rafaela, ju dopĺňa: „V animovanom seriáli sa tiež vyskytuje téma podvodu, ale rozpráva o tom vždy nejaký epizódny príbeh, zatiaľ čo v bábkovej podobe v divadle prinášame niečo obšírnejšie. Podvod sa netýka len jednej postavy, ale do problému je zatiahnutá celá rodina. Páči sa mi aj posolstvo našej hry, že problémy, či už im rozumieme, alebo nie, treba riešiť spoločne ako rodina.“
Foto: Andrej Balco
Okrem známych postavičiek pavúkov Websterovcov sa diváci zoznámia aj s krásnou pavúčicou Ariadnou, do ktorej sa zamiluje Lilin brat Hugo, a pribudne aj nová postavička zákerného vodného pavúka Ricarda el Diamante, čo je, ako sa neskôr ukáže, rafinovaný pseudonym Riša Ducha z Duchonky.
Ten bude do svojich osídiel lákať nielen hudobne talentovaného Huga, ale snaží sa oklamať aj jeho dedka a babku. Našťastie je tu Lili, ktorá sa s pomocou Ariadny vyberie oslobodiť brata zo zajatia…
Potrebovali by 72 rúk
Vo filme sú veci dané, v divadle by každé predstavenie mohlo byť trošku iné. Erik Šupčík, ktorý vodí postavu pavúka s honosným menom Ricardo el Diamante, vysvetľuje: „Nikdy to nie je to isté. Aj posun malého detailu spôsobí zmenu. Veľa vecí dozrieva časom, ako hovorí náš pán režisér, uťapká sa to. Zatiaľ je to vymiesené cesto, ktoré ešte musí nakysnúť.“ Vanesa Erika hneď dopĺňa, že premiérou sa práca na predstavení iba začína.
Po zhliadnutí veselého predstavenia, ktoré deti vtiahne hneď do deja a výtvarným spracovaním nadchne aj sprevádzajúcich učiteľov či rodičov, som presvedčená, že mladí bábkoherci si hranie užívajú. Všetci traja hneď vrelo súhlasia. Zobrali na predstavenie aj príbuzných? Vanesa vraví:
„Áno, deti aj rodičov.“ Erik aj Juraj zavolali rodičov. Juraj sa hneď pustí do vysvetľovania: „Hoci mnohí si možno myslia, že bábkoherci sa iba hrajú, rodičia našu prácu neberú ako niečo podradné. Vidia, že to robíme poriadne a berú to ako hodnotné a rešpektované umenie.“
Foto: Andrej Balco
Vanesa približuje, že hrať bábkové predstavenie je zábava, ale zároveň aj náročná práca: "Príbeh treba herecky uchopiť. Po čítačkách vyjdeme na javisko, dostaneme bábku a zasa musíme hľadať, ako na to, riadiť sa fyziognómiou bábky. Potom príde scéna, musíme zvládať jej prestavby, držať sa správne vo svetle, zvládnuť spev, držať hlas.
Aj spevy sme si nahrávali my. Dať toto všetko dokopy je naozaj náročné, ale keď sa to podarí, je to krásne." V predstavení o Websterovcoch totiž nechýbajú ani pesničky, ktoré na hudbu Martina Hasáka napísala Lucia Ditte.
Erik upozorňuje, že bez súhry medzi všetkými zúčastnenými by hra nefungovala: „Možno je to aj ťažšie ako v činohre, kde je herec sám za seba, hovorí napríklad monológ. Keď má však monológ bábka, musíte nielen hovoriť, ale pritom aj hýbať rukami bábky a kývať hlavou – a to pri takých veľkých bábkach, ako sú v hre o Websterovcoch, sám jeden človek nedokáže. Niektoré bábky ovládame aj traja alebo štyria.“
Spolužiak Juraj dodáva: „Každá pavúčia bábka má osem končatín, ktoré sú plne voditeľné. Ak by sme chceli vodiť všetko, čím bábka môže hýbať, potrebovali by sme deväť rúk. Pri ôsmich postavách by bábkoherci museli mať 72 rúk! Takže si prácu musíme rozdeliť a snažíme sa bábky čo najlepšie oživiť.“
Foto: Andrej Balco
Vanesa vysvetľuje, že najmenšia jej bábka Lili – keď stojí, má asi meter, tú zvládne aj sama. Zato pavúčica Ariadna je vysoká, má azda aj meter a pol a potrebuje minimálne dvoch vodičov.
Erik natešene dodá, že jeho bábka mexického podvodníka Ricarda el Diamante sa ako jediná v seriáli nevyskytuje, takže na rozdiel od spolužiakov sa nemusel na nič obzerať a Ricardov charakter si vystavať sám. „V scenári som mal dané, že Ricardo šušle a je podvodník, ale zvyšok bol na mne,“ teší sa.
Bábky namiesto činiek
Bábky aj scénu do predstavenia vytvoril scénograf Von Dubravay. Juraj priblížil, že bábky sú z rôznych látok, molitanu a plyšu, čiže z ľahkého a tvarovateľného materiálu, no napriek tomu sú vystužené plastovými tyčkami. „Keď ich musíte dlho držať v rukách, svalovica je na dennom poriadku. Bolia ruky, ramená.“
Vanesa hneď dodáva: „Bábky nie sú ťažké, ale keď niektorá musí otvoriť ústa, vytvára to kŕčovitý pohyb v ruke. Ale vraj keď to budeme robiť dobre, všetky spazmy z tela odídu.“ Jej spolužiak Juraj sa smeje: „Ak chceme ostať zdraví, musíme si napísať aj nejaké predstavenie na druhú ruku, vyrovná sa to.“
A ako sa bábkohercom hralo medzi obrovskými pavučinami, ktoré vytvoril tiež Von Dubravay? „Je to náročné, lebo všetky prestavby kulís si robíme sami, pomedzi to prenášame bábky. Musím vedieť, kde sa postaviť, čo kedy preniesť,“ hovorí Vanesa.
Foto: Andrej Balco
Juraj dodáva, že za tri roky štúdia na VŠMU sú už dobre zohraní, a tak vedia spolupracovať pri ovládaní bábok aj javiskových prestavbách. „Musíme sa vedieť hýbať a je tu ešte spev a frázovanie…“
Za päť týždňov vytvorili pozoruhodnú inscenáciu. A keďže detské publikum je náročné, hneď majú aj spätnú väzbu. Erik dodáva: „Občas začujem, ako deti kričia: Joj, tam je, tam je, za tebou, utekaj! Keď sa vžijú do deja, sme na dobrej ceste.“
Kto by chcel trojicu bábkohercov vidieť aj v ďalších predstaveniach, môže sa 8. alebo 22. apríla prísť pozrieť na školskú inscenáciu VŠMU do Divadla Lab nazvanú Pláž v noci. Ide o hru podľa Eleny Ferrante v réžii Judity Sadílekovej. Vanesa hosťuje aj v Divadle Jána Palárika v Trnave v predstavení Ako sa hus vyparádila a spolu s Erikom účinkujú aj v predstavení Palach, ktoré robí OZ Tri bodky na ceste.
