Rossiniho Pesaro - festival speváckych divov

24.08.2012 12:41
36 opera 4X
Oľga Peretyatko a Juan Diego Flórez v Matilde di Shabran. Autor:

Niekedy stačia iba tri dni a divákov dostáva do varu celá kolekcia speváckych „zázrakov“. O to pôsobivejšie znie, keď esenciu kvalít vokálnej špičky ponúkne dvojtýždňový operný festival. No pre monotematický festival Gioacchina Rossiniho, ktorého 33. ročník sa slávnostne skončil v skladateľovom jadranskom rodisku Pesare len vo štvrtol večer, sa nestala ponuka sólistov jediným poslaním.

Dominantným posolstvom dlhoročného podujatia je kompletizácia javiskového odkazu slávneho skladateľa, systematické a odborné rehabilitovanie zabudnutých diel a ich „modelové“ predvádzanie. Rossiniho spevácka virtuozita s priam akrobatickou vypätosťou niektorých partov je práve tým magnetizujúcim bonusom pre labužníkov. Po tomto ročníku, za polstoročie trvajúcou rossiniovskou renesanciou, už len dve z 39 opier čakajú na znovuzrodenie.

Najnovším úlovkom z archívu bol čerstvo naštudovaný Ciro in Babilonia, prvý pokus 20-ročného skladateľa o žáner „opera seria“. Uzrel svetlo sveta pred dvesto rokmi vo Ferrare. Popri ňom bola na programe nová inscenácia komickej jednoaktovky Il signor Bruschino a po ôsmich rokoch sa vrátila polovážna Matilde di Shabran, v ktorej sa pred 16 rokmi v Pesare zrodila nová hviezda z Peru – Juan Diego Flórez.

Práve on bol Corradinom aj v obnovenej inscenácii, ktorú v jednoduchej, ale vynaliezavej réžii Maria Martoneho dirigoval vynikajúci mladý Talian Michele Mariotti. Ak Flórez, dokonalý v technike, neomylný v extrémnych výškach a nenapodobiteľný farbou hlasu, bol jedným z tohtoročných „divov“ festivalu, tak rozhodne neostal sám. Z mladšej generácie spomeniem ojedinelú dramatickú koloratúru Austrálčanky Jessicy Pratt. Popri role Amiry v Cirovi v Babilonii excelovala v recitáli desiatkou „krkolomných“ sopránových árií. A okrem nej ešte dva šokujúce vokálne zjavy. Dámy po šesťdesiatke, spievajúce dokonalým štýlom, fascinujúce sviežosťou hlasov, triumfujúce v belcantových ozdobách. Taliansku sopranistku Mariellu Devia na koncerte a poľskú altistku Ewu Podleś v titulnej postave Cira.

Odhliadnuc od podstatne slabšie obsadeného Signora Bruschina (režijne ho sviežo pripravil kolektív mladých z „Podzemného divadla“), mali inscenácie zaujímavé scénické nápady. V Cirovi využil Davide Livermoore inšpiráciu z nemého filmu a spojením projekcií s historizujúcimi kostýmami, ale aj s korením jemne ironického nadhľadu, dosiahol nečakaný výsledok. Tradične výbornou úrovňou sa vyznamenali hudobné naštudovania (dirigenti Crutchfield, Mariotti, Rustioni, Fogliani), zaskvel sa celý rad ďalších sólistov. V titulnej postave Matildy di Shabran pôvabná ruská lyrická koloratúra Oľga Peretyatko či svižný Paolo Bordogna (Isidoro), v Cirovi zasa festivalový debutant, tenorista Michael Spyres.

Augustové Pesaro jednoducho festivalom žilo. Viac ako dve tretiny publika prišli spoza hraníc. Všetko vokálni „gurmáni“, ktorí tieto sviatky zo svojich kalendárov nikdy nevymažú. A už sa tešia na budúci ročník s Viliamom Tellom či Taliankou v Alžíri.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku