Soňa Červená je česká herečka a svetoznáma operná speváčka, mezzosopranistka. Narodila sa do rodiny zakladateľa slávneho prvorepublikového kabaretu Červená siedma, právnika Jiřího Červeného. S divadlom začínala po vojne u Voskovca a Wericha, čoskoro ju však oslovila opera a vážna hudba. Tej potom venovala celú profesionálnu kariéru, počas ktorej zažila úspech vo východnom Berlíne, v 60. rokoch emigrovala na Západ a hosťovala na veľkých operných javiskách po celom svete.
"Osud vynikajúcej svetovej speváčky a herečky je pre nás obrazom osudu českej kultúry, ktorej talenty sa často uplatňovali v zahraničí, pretože doma nemali dostatok slobody. Posledné tri desaťročia kariéry Soni Červenej sa odohrávali už v slobodnom Česku aj slobodnom Národnom divadle. Priviedla do Národného divadla renomovaného amerického režiséra Roberta Wilsona. Uspela aj v opernej inscenácii o umučenom kňazovi Toufarovi. Soňa je pre nás mementom, aké dôležité je mať nielen talent, ale aj otvorenú spoločnosť, v ktorej bola šťastná,“ povedal Jan Burian, generálny riaditeľ Národného divadla, ktorého cituje český denník idnes.
Operný spev študovala u Roberta Rosnera a herectvo u Lýdie Wegenerovej. V roku 1947 získala angažmán v Divadle V+W, kde hrala a spievala hlavnú postavu v muzikáli Divotvorný hrniec.
V Janáčkovej opere v Brne pôsobila v rokoch 1952 až 1958, neskôr v Štátnej opere v Berlíne a 4. januára 1962 emigrovala do západného Berlína, získala angažmán v Nemeckej opere.
V rokoch 1964 až 1989 pôsobila v Opere vo Frankfurte nad Mohanom, jedenásť rokov popritom hosťovala v Opere v San Franciscu, aj v ďalších svetových operných domoch a na popredných medzinárodných operných festivaloch.
V roku 1989 ju angažoval Thalia Theater v Hamburgu, hrala a spievala v muzikáloch, ktoré režíroval Robert Wilson a s ktorými precestovala všetky svetadiely.
Do Prahy sa mohla vrátiť až po novembri 1989, vydala autobiografiu Stýskání zakázáno a knihu Můj Václav o svojom pradedovi. Na javisku Národného divadla v Prahe sa prvýkrát predstavila v roku 2002 v Janáčkovej opere Osud. Nasledovala postava Milady Horákovej v komornej opere A. Březinu a J. Nekvasila Zítra se bude… V roku 2010 hrala Elinu Makropulos vo Wilsonovej inscenácii Čapkovej hry Věc Makropulos.
Gottwalda spievala v komornej opere Aleša Březinu Toufar – Mučíci hry, ktorú v medzinárodnej premiére uviedol medzinárodný festival Divadelná Nitra.
V máji 2014 mala v ND Praha premiéru Wilsonova inscenácia 1914, v ktorej stvárnila Čas. Česko-slovensko-maďarský projekt mal premiéru aj v SND.
Soňa Červená vystupovala do vysokého veku. V roku 2004 dostala cenu Thálie ako zvláštnu cenu kolégia.
