Vaša miniatúra je priam roztopašná. Bol to váš zámer, alebo výsledok ovplyvnila téma?
Dramaturg Kristián Kohút pozná moju prácu, som známy cez šou programy, a tak odo mňa čakal, že práve takýto prvok do predstavenia prinesiem. To napokon k móde patrí. Predpoklad bol, že všetci ostatní tvorcovia sa chopia námetu poeticky, lyricky, dramaticky, takže už zadanie pre mňa vyjadrovalo požiadavku, aby som priniesol na javisko šou. Rozhodol som sa pre situáciu pred párty. Sú to štyri ženy na izbe, jedna v kúpeľni a chystajú sa. Piati muži sú skôr ako živý nábytok. Čiže v tejto miniatúre sa dievčatá spočiatku chystajú, ale dej prerastie do samotnej párty.
Foto: Juraj Žilinčár
Bola táto práca pre vás niečím nová? Inšpirovala vás móda?
Pribral som si zo street dance žáner, ktorý sa volá vogue, spolupracovali sme s Monikou Prikkelovou. A vogue je celkom spätý s módou, s kultúrou odievania. Ľudia si robia rôzne bály, párty, kde veľmi záleží na tom, aby mali na sebe módne novinky a rôzne módne vychytávky. Preto som zvolil tento žáner. Umožnil mi mix vogue a baletu. Snažil som sa nájsť ich vkusný prienik.
Ako vysvetľujete svoje zámery tanečníkom a ako si chystáte choreografiu? Kreslíte si?
Poznám choreografov, čo si kreslia. Jozef Bednárik mával napríklad pred začiatkom inscenácie rozkreslené všetko farebnými fixkami. Ja to nerobím, nemal by som na to čas ani energiu. U mňa to ale ani nefunguje. Mne najlepšie sedí okamžitá tvorivosť. Pripravím si iba skicu, či skôr štruktúru, podľa ktorej viem, ako sa bude dej odvíjať, čo bude na konci. Samotné nápady mi idú priamo, bez úvah. Chvalabohu, vesmír mi nadelil takú obrazotvornosť, že si nemusím, ani kresliť, ani písať, ani privrieť oči. Keď mi priletí nápad do hlavy, už ho vidím, mám ho pred očami ako obraz a len sa snažím ho naplniť v skutočnosti.
Foto: Juraj Žilinčár
Predvádzate tanečníkom, čo od nich chcete?
Niekedy tie pohyby musím ukázať, keď je nejaká zložitejšia variácia, ale niekedy im aj ponechám priestor. Poviem im: tu máte presun, ktorý je skôr animálnejší, pozemnejší. Presuňte sa teda ako zvieratká. A nechám ich to urobiť. Beriem to, čo mi tanečníci ponúknu pohybovo. Vychádzam aj z nich.
Je rozdiel, či tancujú tanečníci cvične, bez javiskového kostýmu, a keď ho už majú oblečený?
V tomto predstavení to nezavážilo, lebo sú úsporne odetí, ale samozrejme – je to glamour a sexi. Po prvých návrhoch som ale videl, že budeme vrstviť. Najprv pribudne bielizeň, potom súčasti kostýmov, aby bol výsledok čo najelegantnejší a aby ich nič neobmedzovalo v pohyboch. Aby sa mohli ľahko obliekať. Dúfam, že boh šatstva k nám bude milostivý a nebudú proti nám háčiky či gombičky.
Pozrite si kostýmy z Fashion Balletu'23
Vo vašej miniatúre vidno, že dobre poznáte ženský svet. Stačí vám vaša vesmírna predstavivosť, poznatky z domu, alebo ste videli aj niečo iné?
Stačilo by aj to, čo viem z domu, ale skúsenosti mám veľké. Vyštudoval som obchodnú akadémiu, potom učiteľstvo, takže som bol vždy obklopený ženami. Aj v tanečnom súbore. Často sme mali spoločné šatne. Stalo sa, že som mal kolegyni niečo podať z kabelky, ale ona si to rozmyslela a zakričala, aby som sa jej tam radšej nehrabal. Ja na to – no čo už tam také máš? A začal som menovať, čo tam môže byť: kľúče, lesk na pery, fajčiarky majú v kabelke cigarety… Ty si sa do kabelky už pozrel, podozrievala ma. Nie, ale to máte tak všetky. Aj o polnoci viem vymenovať, čo urobí žena, kým vyjde z domu. Čiže ženský svet poznám, aj keď – iste ho nespoznám nikdy úplne.
Čítajte viac Tanečnica Monika Prikkelová: Vogue je to, čo nemôžeš robiť v bežnom živote
Videli ste dopredu aj práce kolegov z projektu Fashion Ballet '23?
Videl, aj som tušil, čo asi prinesú. V rámci pestrosti celého projektu som svoj part poňal roztopašnejšie. Neriešil som dramatické ťažké témy, vedel som, že ja prinesiem odľahčenie. Myslím, že to tak aj vyšlo.
