Alebo, ako ho výstižne a zábavne označila iná legenda – Marián Varga, človek hromadného výskytu. Práve Jaro Filip ako všestranný herec zanechal v divadle i divákoch stopu až podnes. Preto sa mu podľa slov umeleckej šéfky DJP Lucie Mihálovej rozhodli vzdať hold a 50. sezónu chceli otvoriť výnimočnou inscenáciou nazvanou jednoducho Filip.
Originál špak od Filipa
Hneď na začiatku treba povedať, podarilo sa. V réžii Jána Luterána vznikla mimoriadne zábavná hravá inscenácia, kde sa spieva, hrá, tancuje aj veľa fajčí, pretože Jaro Filip bol okrem iného tuhý fajčiar (a jeden z jeho nezabudnuteľných hitov je predsa Cigretka na dva ťahy). Dokonca diváci v istej chvíli môžu vyhrať aj „originál špak od Jara Filipa“, ak uhádnu, ktorá jeho pesničku práve znie.
No nepredbiehajme. Inscenácia sa začína premietnutím akejsi videoankety z ulíc Trnavy, kde na Filipa spomínajú miestni. Mnohí ho chvália, akási žena porozpráva historku, ako vďaka známej na polícii pomohla Filipovi vrátiť zabavený vodičák, na konci však dvaja tínedžeri vôbec netušia, o koho ide. Sú už celkom iná generácia, ktorá nezažila zlatú éru Divadla pre deti a mládež, ako sa vtedy Divadlo Jána Palárika volalo. Nuž, keby sa doň vybrali v piatok trinásteho na premiéru Filipa, za necelé dve hodinky by sa o Filipovi rýchlo všeličo dozvedeli. Napríklad aj to, že aby sa stal človek nesmrteľným, musí najskôr zomrieť. Hoci predčasne, ako Filip v 51 rokoch.
Foto: Robert Tappert
Keby nás však Jaro Filip 12. júla 2000 neopustil, iste by sa na najnovšej trnavskej inscenácii zabával. Jej text z autentických spomienok, dokumentov, rozhovorov a korešpondencií zostavil osvedčený dramatik a dramaturg Miro Dacho. A kto hrá Filipa? Keďže režisér Ján Luterán si uvedomoval, že Jaro Filip bol jedinečný a nenapodobiteľný, siahol po šalamúnskom riešení: stvárňuje ho rovno osem hercov, kde sú všetci ôsmi Jarom Filipom a zároveň ním nie je ani jeden z nich (bol predsa človekom hromadného výskytu).
A tak na javisko po úvodnej ankete z rôznych strán postupne vybieha nieľko hercov v rovnakom menčestrovom obleku – Michal Jánoš, Miroslav Beňuš, Martin Kochan, Dana Droppová, Silvia Soldanová (áno, vynikajúco tu hrajú dve ženy s dokonalými filipovskými fúzikmi), Vladimír Jedľovský, Tomáš Vravník (bez typickej brady) a ako hosť skvelý Daniel Žulčák. Každý z hercov má inú fyziognómiu, no každý z nich skvele stvárňuje niektorú zo stránok Jara Filipa.
Vysoký a štíhly Žulčák výborne hrá na klávesoch, len v istej chvíli zmení tóninu. Vzápätí ho Tomáš Vravník v „pápežskom“ úbore zboku upozorní, že ten, čo hrával s Dežom, sa práve pomýlil. Len chvíľu na to už na javisku máva Vladimír Jedľovský – najstarší z hercov a zároveň jediný živý pamätník, ako neskôr odznie – skutočným kadidlom. Vravník vyskočí na nohy a vidíme, že pod pápežským úborom má akési komické pruhované trenírky, na javisku nechýba ani zakrútená biskupská palica berla, vyjadrujúca podriadenosť pápežovi – a divák si hneď spomenie na text Filipovej skladby o Dežovi Ursinym „Ja som ten, čo hrával s Dežom, so slovenským pápežom, iba druhým v rade z veľkých pri Bohu…“
Foto: Robert Tappert
Od Beatles a Čerešní po LSD
Predstavenie je plné slovných aj situačných žartíkov, prerušované pauzami, ktoré odmeriavajú obrie kávové presýpacie hodiny a počas ktorých herci odbehnú fajčiť pod akýsi sklený prístrešok. Pomedzi to sa odohrávajú výjavy z Filipovho života – z detstva, jeho nadšenie pre Beatles, spomínaného Ursinyho cez spoluprácu s Lasicom a Satinským, Filipovo glosovanie politiky za vlády Vladimíra Mečiara až po tvorbu s Richardom Müllerom. Aj tam prídu vynaliezaví tvorcovia na geniálny nápad, ako vysokého tajomného hudobníka stvárniť (chodúle!).
Scéna je jednoduchá, no premyslená – Juraj Kucharek vymyslel drevené pódium na kolieskach, herci často hrajú a spievajú na jeho schodíkoch a v istej chvíli z neho vyklopia veko, ako keď sa otvorí klavírne krídlo. Medzitým na scéne nechýba ani pianíno, na ktorom hral v tomto divadle ešte sám Filip. Hudobník Martin Husovský, ktorý na inscenácii tiež spolupracoval, pripomenul, že na ňom ostala vypálená klávesa od cigarety.
Aj tento zábavný fakt divadelníci do hry zakomponujú a rafinovane predvedú aj zväčšený detail na scéne. Áno, táto inscenácia baví od začiatku do konca. Nedá sa povedať, ktorý z hercov je lepší. Vynikajúci je Žulčák, ktorý sa niekoľkokrát v rámci hry urazí a ostatní ho musia prehovárať, aby sa vrátil. Zábavný je Vladimír Jedľovský ako mlčanlivý pamätník, ktorého mladší kolegovia márne prehovárajú: „Ujo Vlado, ako to bolo s Filipom a ženami?“ Dana Droppová srší energiou, keď hrá na saxofóne aj ako nadšená pionierka, ktorá si spolu s kolegyňou Silviou Soldanovou sadne na kolená deda Mráza a zažije šok z jeho správania.
Nemenej pôsobivo Droppová zvládne zaspievať temnú pieseň LSD. Ešte pripomeňme, že kostýmová výtvarníčka Alžbeta Kutliaková sa inšpirovala priamo šatníkom Jara Filipa a pohybovú spoluprácu mal na starosti tanečník a choreograf Lacko Cmorej. Túto inscenáciu by ste nemali zmeškať. Po jej zhliadnutí si človek s chuťou prečíta aj vydarený bulletin. Marián Jaslovský tu pripomína napríklad, že Filip nemal rád spánok a dovolenky, lebo ho oberali o čas na prácu a nenávidel fyzický pohyb. Milan Lasica však podotkol: „Za tých 50 rokov prežil toľko, čo za ten istý čas prežijú traja ľudia dokopy. A to ešte nemusia byť dosť aktívni. Takže ho nemusíme ľutovať. Musíme ľutovať len nás, že tu nie je.“
