Nadšením prekypoval aj riaditeľ Opery SND Martin Leginus, ktorý tvrdil, že byť šťastný a spoznať muflóna Ancijáša je to isté. „Na opere Muflón Ancijáš vítame všetky deti od najmenších. Muflón je v nej symbolom humoru a láskavosti, pričom humor nebýva častou súčasťou operného diela,“ upozornil. Keďže knihy muzikanta Braňa Jobusa (či už o Muflónovi Ancijášovi, alebo aj ďalšie) sú na základných školách hitom, podľa Leginusa sa ich predalo vyše 35 000 kusov, stavilo SND vlastne na istotu.
Čertiščo s dobrým srdiečkom
Z muzikanta Jobusa je spisovateľ už dávnejšie a najnovšie sa teda zmenil aj na operného libretistu, ktorý pri premiére spolupracoval s režisérom Michalom Spišákom a hudobným skladateľom Slavom Solovicom. Keď Martin Leginus v dobrej nálade na tlačovke podotkol, že operná premiéra sa málokedy koná za života libretistu, Jobus hneď opatrne vykríkol: „Radi by sme sa jej dožili.“ Teraz už môžeme spokojne konštatovať, že sa to jemu aj autorovi hudby Slavovi Solovicovi naozaj podarilo. Obaja totiž boli pri uvedení osobne prítomní – Solovic ako dirigent v opernej jame, Jobus v úlohe rozprávača v tričku s obrázkom muflóna Ancijáša a vo vysokom cylindri zasa na kraji javiska.
Pozrite si snímky z detskej opery Muflón Ancijáš.
A čo ešte Jobus pred premiérou v dobrom rozmare prezradil? Že už 18 rokov abstinuje a žije si krásny život, kde si vraj plní sny ako na bežiacom páse. „Všetky svoje zážitky som dal do svojich rozprávkových kníh. Najnovšie plánujem napísať aj knihu o Ancijášovi v opere. Viete, vymyslel som si muflóna s rohami, ktorý vyzerá ako čertiščo, aby sme ľudí neposudzovali podľa toho, ako vyzerajú, ale aké majú srdiečko,“ radostne zo seba vysypal v typicky tvrdom nárečí muzikant z Vrbového.
Jeho kamarát a kolega Solovic doplnil: „Muflón Ancijáš má v sebe morálny kompas, keď zakomplexované zvieratko prekročí svoje doterajšie hranice a vezme zodpovednosť do vlastných rúk, začne ovplyvňovať svet okolo seba, pomáha iným, rozdáva sa a dostáva za to lásku. Preto som považoval čas strávený komponovaním za hodnotný.“
Foto: Zdenko Hanout
Podobne to cítil aj režisér Michal Spišák: „Všetko do seba zvláštne zapadlo. Na réžiu ma oslovil Slavo. Libreto aj demonahrávky muziky sa mi zapáčili a teraz mi už knižky o Ancijášovi kradne moja vnučka. Páči sa mi posolstvo pre deti – oplatí sa byť láskavý, druhým pomáhať a ísť stále dopredu.“ Aj jedna zo sólistiek Andrea Vizvári považuje Solovicovu hudbu za geniálnu, podčiarkujúce libreto predchnuté človečinou a humorom. Vyslovila nádej, že sa opera bude páčiť deťom aj ich rodičom.
Tepláky namiesto fraku
Po zhliadnutí premiéry možno konštatovať: podarilo sa. Nadchne už úvodná scéna Lucie Šedivej (tá je aj autorkou kostýmov), hoci nevyužíva celé javisko, je premyslená: na zemi ležia papierové balíky, ďalšie visia vo vzduchu pred farebnou videoprojekciou krajiny, kde sa pasú kravičky. O chvíľu sa objaví hlavný hrdina muflón (Róbert Remeselník v alternácii s Jánom Zreľakom) v neodmysliteľných tepláčikoch – tie v príbehu zohrávajú zásadnú úlohu.
Za zvukov krásnej melódie si sadá do auta zloženého tiež z papierových škatúľ, lebo má doručiť niekoľko balíkov. Hoci po ceste takmer zrazí dážďovku, všetko dobre dopadne, nielenže sa dážďovka Milica vo fantastickom ružovom pruhovanom kostýme s kapucňou s Ancijášom skamaráti, ale rozhodne sa cestovať s ním. Mladí diváci si možno ani neuvedomia, ako plynule jeden Ancijášov príbeh prechádza do druhého a tretieho, každý má asi 20 minút a v každom sa odohrá iné dobrodružstvo, kde muflón preukáže svoju odvahu, čisté srdce a zodpovednosť.
Ancijáš bojuje s medveďom (ten má na hlave rozkošnú medvediu masku z kartónu), pričom využije aj ríbezľovú zaváraninu od mamy, síce skončí v nemocnici, no pocit, že pomohol druhým, ho vylieči. Pri rozvoze balíkov zasa vytiahne z vody (výborne využitá videoprojekcia vody) zakuklenú húseničku – tá má opäť na sebe vtipný kostým, čosi ako spacák, z ktorého sa neskôr vyliahne pôvabný pestrofarebný motýlik.
Zábavná je pasáž, keď muflón doručuje pumpárke súčiastky na pokazený kávovar a spieva, že nepotrebuje ani manuál. Čoskoro síce príde komplikácia s netopiermi, no hoci sa z nich vykľujú zlodeji ukrytí v jaskyni (opäť dômyselne zostavenej z kartónových škatúľ), malí i veľkí diváci musia obdivovať nápadité kostýmy. A tú prekrásnu hudbu, Andrea Vizvári neklamala ani trochu. A už sa blíži tretia časť, zrejme najzábavnejšia, kde sa po lete do vesmíru Ancijáš vďaka hlasu lásky vráti späť na Zem – a pristane priamo na streche SND, stvárnenej opäť animáciou.
Foto: Zdenko Hanout
Vo svojich teplákoch mieri do divadla, no pozor, zasiahne nekompromisná uvádzačka a pre nevhodné oblečenie ho nechce pustiť do opery. Denisa Hamarová spieva o tom, že dnu môžu len diváci v šatách, obleku či fraku a že tepláky nemôže akceptovať. (Správne dávkované posolstvo: divákov treba vychovávať odmalička, aby o niekoľko rokov nechodili do opery vo svetroch a v džínsoch.) Zhodou náhod však riaditeľ divadla počuje muflónov mocný hlas, ktorý ladí s hlasom šarmantnej muflónice a učiteľky hudby Lenky, a rozhodne sa využiť ich ako záskok, lebo mu práve ochoreli dvaja hlavní účinkujúci…
Zdá sa, že podobne ako diváci sa bavia aj sami účinkujúci (okrem už spomenutých sú obsadení aj Dominika Mičíková, Mariana Sajko, Andrea Vizvári, Terézia Kružliaková a zbor Opery SND). Keď muflón bežal počas predstavenia cez uličku, veselo si tľapol kopýtkom aj s riaditeľom SND Drličkom. Najbližšie dielo môžete vidieť 10., 11. a 18. novembra alebo medzi sviatkami 29. decembra.
