Peter Rapoš patril do generácie tanečníkov, ktorí sa vyznačovali obrovskou pokorou a oddanosťou k tanečnej profesii, čo vyjadril aj v jednom z rozhovorov: „Tanečné umenie si vyžaduje veľké zanietenie, usilovnosť, telesné dispozície, zmysel pre estetiku, lásku k umeniu a veľkú trpezlivosť. Som presvedčený, že balet je najťažším a zároveň najkrajším scénickým druhom umenia.“
Foto: archív SND
Už od ranej mladosti kultivoval svoje nadanie v súkromnej škole Elly Fuchsovej-Lehotskej. Začal študovať grafiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu a súčasne pokračoval v tanečných lekciách, čo mu umožnilo prijať v roku 1950 angažmán v baletnom súbore v Brne. O rok neskôr nastúpil do baletu SND a súčasne začal študovať na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.
Foto: archív SND
Svoje výborné fyzické dispozície, skvelú techniku a príťažlivý zjav uplatnil Peter Rapoš ako sólista v mnohých zaujímavých postavách v Balete SND (1953 – 1967), ako napríklad Šašo (Čajkovskij: Labutie jazero, 1953), Akrobat (Gliér: Červený mak, 1954), Šašo, Február (Oskar Nedbal: Z rozprávky do rozprávky, 1956),
Foto: archív SND
Pajác, Čínsky tanec (Čajkovskij: Luskáčik, 1956), Karen (Chačaturjan: Gajané, 1957), Princov sluha, Kocúr v čižmách (Čajkovskij: Spiaca krásavica, 1957), Synček (Delibes: Fadetta, 1958), Priateľ Frondosa (Krejn: Laurencia, 1959), Larry (Karajev: Púť v búrke, 1961), Pirát (Ravel: Dafnis a Chloé, 1961), Gavalier (Strauss: Straussiáda, 1962), Chlapec (Debussy: Skrinka hračiek, 1965), Beranger (Glazunov: Raymonda, 1965). Peter Rapoš realizoval časť svojej umeleckej kariéry aj v zahraničí – v Deutsche Oper am Rhein v Düsseldorfe, v Pfaltztheater v Kaiserslauterne i mannheiskom Nationaltheater.
Foto: archív SND
Popri bohatej interpretačnej praxi sa Peter Rapoš aktívne venoval aj pedagogickej činnosti: ako externý pedagóg na tanečnom oddelení Konzervatória (1958 – 1967) a na VŠMU (1965 – 1967), kde vyučoval charakterové a historické tance. Po návrate z Nemecka až do roku 1978 bol pedagógom na tanečnom oddelení Konzervatória a spoločne s Evou Jaczovou, Hedou Melicherovou a Zlaticou Vincentovou sa pričinil o vznik samostatnej tanečnej školy, ktorú dnes poznáme ako Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej. Tu vyučoval v rokoch 1972 – 2005 techniku klasického tanca, scénickú a koncertnú prax a dejiny baletu. Peter Rapoš sa tiež venoval recenzovaniu baletných inscenácií našej prvej scény a je spoluautorom publikácie Stručné dejiny tanca a baletu pre Súkromné tanečné konzervatórium Dušana Nebylu v Trnave.
Odišiel nielen skvelý bývalý sólista Baletu SND, ale aj výborný pedagóg a mimoriadna osobnosť, príjemný, múdry spoločník, ktorý so svojím odzbrojujúcim úsmevom a noblesou vnášal do baletného sveta pozitívnu energiu.
