Za života bol Jozef Kroner samozrejmosťou, bolo s ním veselo, ale chytal aj za srdce. Pútala aj jeho civilná tvár, hlas, zvláštna mimika a možno aj chôdza. Chodil po ulici tak obyčajne, chcel byť vlastne nenápadný, ale to si užil asi len na rybačke. Inak bol stále obletovaný.
Fešáci z filmového plátna
Niektoré úlohy, ktoré Kroner hral, ako keby patrili iba jemu. Bol pre ne stvorený a sú nezabudnuteľné. Nielen povestný Kubo, Jožko Púčik, Tovje z Fidlikanta na streche, Pichanda z Tisícročnej včely alebo dedko z Chytilovej filmu Dědictví aneb Kurvahošigutntág, ale aj množstvo postáv z prvých slovenských filmov, na ktoré sme chodili ako deti a myslím, že nám celkom dobre nastavili vkus.
Keď si napríklad spomeniem, ako sme boli s kamarátkami vo vtedajšom kine Slovan na filme Katka, v ktorom excelovali traja fešáci – Pántik, Dibarbora, Kroner! Ako sa nám to páčilo! Dnes má Katka prívlastok budovateľský film, ale nás zaujímal príbeh, humor a pravdaže – ľúbostné vzťahy, ktoré tam boli dôležitejšie ako výstavba továrne na pančuchy. Ale veru ani na tie dramatické scény z výrobne (vyzerala ako sochársky ateliér so sochami dámskych nôh), kde chudera Katka spálila nejaké pančuchy, ale nápadníci ju podržali, som dodnes nezabudla.
Však režisérom tohto filmu z roku 1949 bol Ján Kadár, s ktorým sa po rokoch stretol Kroner pri filme Obchod na korze a scenár písali až štyria autori – Ivan Bukovčan, Vratislav Blažek, Ján Kadár a Maximilán Nitra. Dali si všetci na diele, hoci budovateľskom, veľmi záležať a tým ho povýšili. Kroner mal šťastie na ľudí, ktorí boli nadčasoví, zodpovední a dokázali vzdorovať ideologickým tendenciám.
Čítajte viac Leikert o detstve Jozefa Kronera: Prirovnávali ho k Chaplinovi, obaja sa pozerali na svet očami malého dieťaťa
Plebejský aj noblesný
Kroner bol výnimočný, ale zároveň jeden z nás. Človek by sa ho neostýchal, nebál, on vyvolával pocit, že pochopí každého. Sám mal v sebe všetko, formovali ho rôzne prostredia. Narodil sa v Staškove a ja sa neviem vynadívať na ten maličký domček pri trati. Koľajnice, výhybka a diaľky. Odtiaľ v ňom bola možno istá nostalgia, ale dominovala vitalita, ktorú získal z prírody, z ochotníckeho divadla, z rodiny.
Foto: TASR
A odkiaľ tá noblesa? Možno je to stopa z Martina, z tamojšieho divadla a umeleckého prostredia okolo herečky Nade Hejnej, ktorú všetci volali teta a ktorá kultivovala prostredie ako nejaká Gertruda Steinová v Paríži. Však aj ona doma organizovala salóny, kde sa schádzali umeniamilovné osobnosti a navzájom sa obohacovali na duchu. No a potom prišla Bratislava a intelektuálne injekcie pri práci s režisérom Jozefom Budským v SND, dávky elixíru ľudovej expresie od Karola L. Zachara a mnoho príležitostí rozvíjať sa.
Rodinné striebro
Pri postave Tóna Brtka, ktorého hral Kroner v oscarovom filme Obchod na korze z roku 1965, sa mi zasa vybavujú spomienky na šesťdesiate roky. Ten príbeh napísal najprv Ladislav Grosman ako poviedku pod názvom Pasca a uverejnil ju v českom časopise Plamen.
Foto: TASR
Tento literárnoumelecký časopis bol v šesťdesiatych rokoch tribúnou československého obrodného procesu. Čítal sa aj na Slovensku a spájal ľudí, ktorí chceli zmeny vedúce k Pražskej jari. Tak sa stal Kroner cez film Obchod na korze aj emóciou tohto pokrokového prúdu. Z poviedky Pasca v Plameni vznikol potom širší text Obchod na korze a napokon scenár slávneho filmu, ktorý na divákov silno pôsobil a jeho úspech dodával revoltujúcej dobe energiu.
Veľa pre Jozefa Kronera znamenala jeho manželka Terézia Kronerová-Hurbanová. Keď prišiel ako mladík do Martina, ona už bola obletovaná a vážená hviezda. Pomohla mu pri prvých krokoch v profesionálnom divadle, zaľúbili sa. V Martine sa im narodila aj dcéra Zuzka, v ktorej niekedy vidím nielen otca, ale aj jej mamu. Je to krásny príbeh, na ktorom vidno, že kvalitný umelec pôsobí na svoju kultúru aj dlho po smrti. Sympatie a obdiv k Jozefovi Kronerovi nás vzácne zjednocujú.
A krajina, ktorá sa zjednotí na takomto milom lídrovi, nie je márna.
