Keď dnes, po toľkých rokoch, spomínate na otca, čo je najživšie? Čo z jeho vlastností a skúseností vás najviac ovplyvnilo?
Najživšie sú naše nočné rozhovory o živote a o umení. Z vlastností, ktoré som na otcovi obdivovala, som dúfam zdedila lásku k divadlu a poctivý prístup k práci.
Čoskoro bude mať storočnicu aj vaša mama Terézia Hurbanová-Kronerová. Osud ich oboch zavial do Martina, kde bolo priam avantgardné divadlo, v ktorom sa stretli. Bolo vtedy ich cieľom dostať sa do Martina alebo to bola náhoda? Spomínali radi na tie časy?
V roku 1944 dostala moja mama ponuku od Andreja Bagara nastúpiť do Slovenského komorného divadla v Martine. Čoskoro sa stala protagonistkou hereckého súboru a hrala všetky hlavné postavy. Otca si martinskí režiséri všimli v ochotníckom súbore v Považskej Bystrici a prijali ho za člena martinského divadla v roku 1948. Bol to vraj otcov najšťastnejší deň v živote. A začal vzhliadať k svojej krásnej a talentovanej kolegyni Terke Hurbanovej, ktorá už bola hviezdou súboru. Rodičia veľmi často spomínali na martinskú éru. Bolo to ich milované divadlo aj preto, že sa tam zoznámili a tam som sa im tam o pár rokov narodila.
Mama sa narodila v Gajaroch, otec v Staškove. V Staškove je aj rodný dom Jozefa Kronera, socha Zlatá rybka a iné jemu venované plastiky, náučný chodník Jozefa Kronera a po ňom pomenovaný futbalový štadión, kde ste aj vy mali slávnostné výkopy. Budú na tých miestach oslavy?
Áno, osláv bude v Staškove niekoľko. Miestny Spolok rodákov Jozefa Kronera v spolupráci s obcou Staškov organizujú 24. marca veľkú slávnosť k otcovej storočnici. A pár dní predtým, 18. marca, bude v Staškove slávnostná prezentácia striebornej pamätnej mince k storočnici Jozefa Kronera. Národná banka Slovenska a Mincovňa Kremnica sa rozhodli uskutočniť jej prezentáciu v otcovom rodnom meste. Presne v deň otcových narodenín, 20. marca, bude RTVS vysielať spomienku naživo priamo z otcovho rodného domčeka v Staškove, dopoludnia na stanici Rádio Regina a odpoludnia na televíznom kanáli Dvojka.
Chodili ste s otcom na ryby? Do prírody? Kde bol najšťastnejší? Bol doma zhovorčivý či tichý ako rybári?
S otcom som chodila na rybačku už od útleho detstva. Dokonca si pamätám, ako som zo zeme ťahala dážďovku, ktorú otec potom použil ako návnadu. Najšťastnejší bol pri vode. A potom aj na našej chate nad Nosickou priehradou. Odtiaľ potom vždy vyrážal muškárčiť na okolité rieky a potoky. S prírodou bol veľmi spätý, akurát keď sám vyrazil na huby, neraz skončil niekde, kde nechcel, lebo ako sám o sebe žartoval, chýbal mu orientačný zmysel. Doma bola vďaka otcovi vždy dobrá atmosféra, často sa zaujímavo debatovalo alebo žartovalo. Otec bol skvelý rozprávač.
Diváci vás milujú v úlohe matiek. Čerpáte aj z vašej mamy? Aká bola? Čomu vás naučila ona?
Myslím si, že po mojej mame som zdedila optimizmus a vieru, že všetko napokon dobre dopadne. Tento jej optimizmus som obdivovala tým skôr, že po hviezdnej martinskej ére bola ochotná kvôli otcovi opustiť svoj milovaný Martin, kde zažila najväčšie herecké úspechy, a presťahovať sa do Bratislavy. Ďalšia jej kariéra bola spojená so SND, kde nastúpila spolu s otcom, ale také príležitosti ako v Martine sa jej už nenaskytli. Bola však vždy pozitívne naladená, hrala s chuťou a výborne, popritom sa maximálne venovala rodine a podporovala otca.
Ako ona chápala divadlo a ktorá bola jej najmilšia úloha? Volala sa za slobodna Hurbanová – patrila do národoveckej rodiny?
Predkovia mojej mamy, rodina Hurbanovcov, neboli v príbuzenstve s Jozefom Miloslavom Hurbanom. Mama bola rodená herečka, až do konca života divadlo milovala. V Malackách od detstva ochotníčila a ako talentované pätnásťročné dievča ju prijali na Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave, neskôr premenovanú na Štátne konzervatórium. Jej najmilšou postavou bola Desdemona zo Shakespearovej tragédie Othello, ktorú hrala v martinskom divadle. Mimochodom, otec si v tejto inscenácii zahral intrigána Jaga.
Ktorú otcovu rolu považujete za najdôležitejšiu? Čo si na ňom vážia a milujú ľudia, s ktorými sa o ňom náhodne zhovárate?
Jednoznačne postavu Tóna Brtka v oskarovom filme Obchod na korze. Z otcových divadelných postáv u mňa zarezonoval najmä geniálny Tovje v muzikáli Fidlikant na streche na Novej scéne. Často stretávam ľudí na Slovensku a v Čechách, ktorí na môjho otca spomínajú a väčšinou obdivujú otcove výkony vo filmoch ako Tisícročná včela, Pacho hybský zbojník či seriály Sváko Ragan alebo Slovácko sa nesúdí.
Vždy sa tomu, samozrejme, poteším, ale mrzí ma, že naše publikum nepozná takmer desiatku výborných maďarských snímok zo sedemdesiatych rokov, kde otec vynikajúco zahral závažné úlohy a bol za ne v Maďarsku aj niekoľkokrát ocenený. Tie filmy boli v tom čase u nás zakázané a dnes sú už staré. Bola by som šťastná, keby niektoré z nich premietli v našich filmových kluboch.
Je to záväzok byť Kronerovou dcérou alebo je to práveže sloboda?
Je to záväzok, ktorý si ale dávam sama sebe. Rodičia ma ľúbili takú, aká som, a do ničoho ma netlačili. Napokon, je známe, že ma od detstva od herectva odrádzali. Otec mi raz na začiatku mojej kariéry povedal: „Nemusíš byť najlepšia ani najslávnejšia. Stačí, keď budeš takou šťukou v rybníku, ktorá občas rozčerí vody.“ Tak sa toho držím a dáva mi to pocit slobody. Azda sa mi to aspoň trochu darí.
