V tejto hre ako hlavná postava, Tulák, všeličo o Slovensku a o Slovákoch zisťujete. Čo ste zistili vy?
Napríklad ako sa zmenil náš pohľad na vojnu. Keď Rusi napadli Ukrajinu, na Slovensku Ukrajincov podporovalo 85 percent ľudí, a potom sa to otočilo, kvôli politikom, a začali utečencov nenávidieť. V tejto hre máme ukrajinskú herečku, ktorá robí v Astorke rekvizitárku a teraz s nami hrá. Cez ňu sme ukázali autencitu vojny, lebo my s ňou nemáme skúsenosti, iba sprostredkovane. Je to veľmi dôležité, pretože dnes mnohí ľudia neveria, že tam vôbec nejaká vojna je, takí sme zmanipulovaní! Ja v ľuďoch stále hľadám to dobré, nie je možné, aby sme boli len nenávistní. Nenávisť roznášajú politici, ale s nenávisťou sa nedá žiť. Hra ukazuje postavy, ktoré sú aj pomýlené, ale stále sú to dobrí ľudia – to sa nezmenilo. Dávame si otázky, ako sa vrátiť k dobru, či už za dobro považujeme boha, lásku, vzťah, svojich blízkych, niečo, čo máte radi. Vráťte sa k tomu. Bez toho sa nedá žiť.
Foto: Ján Malíř
Vaša postava hľadá nádej, čo našla na konci svojho putovania?
Tulák prešiel celým Slovenskom a zostala mu nádej na dobro, a to dobro treba polievať, aby rozkvitlo. Keď ho živíte nenávisťou, dobro zakape. Nenávistných ľudí je veľa, ale stále si myslím, že tých dobrých je nás na Slovensku stále viac.
Táto hra môže vopred vyvolávať svojou témou obavy z radikálnosti – no je to veľmi priateľská a tolerantná hra. Ako sa vám to podarilo?
To je práca režiséra Juraja Nvotu. V živote sme na seba nekričali a nehádali sme sa, ale toto bolo obdobie, keď som rozdával kolegom prírodné antidepresíva a dávali sme si lieky na spanie, pretože je to kontroverzná hra. My ju hráme na hrane a je to téma na hrane – môžeme padnúť dolu, keď to vyznie hlúpo a môžeme padnúť dolu, keď to vyznie radikálne. Nič z toho sme nechceli a museli sme všetko presne vyvážiť, aby postavy nevyzneli ako karikatúry. Na mne bolo, aby som trpezlivo dva mesiace počkal, kým sa kolegovia roly naučia a ja už s nimi dejom už len idem. A nakoniec som zistil že tomu chýba záver, v ktorom je nádej žiť a vypýtal som si záverečný monológ.
Viac o tejto divadelnej hre prinesieme zajtra.
