Takou bola správa o odchode Roberta Meška, ktorého meno sa najväčšmi spája s prvým slovenským súkromným tanečným divadlom – Bratislavským divadlom tanca. BDT založil (spolu s Jánom Ďurovčíkom) v júni 1997 s ambíciou vybudovať jedno z najlepších európskych telies moderného tanca. Robert Meško nerátal so štátnou podporou, od začiatku sa s vervou pustil do získavania sponzorov, dôsledne budoval vzťahy s firmami a nadáciami. Bratislavské divadlo tanca bolo počas piatich rokov jedinou neštátnou platformou pre tanečníkov, choreografov a pedagógov, ktorí túžili spojiť svoju profesiu so súčasným tancom.
V dielach domácich a zahraničných choreografov – Jána Ďurovčíka, Šárky Ondrišovej, Jána Kodeta, Daniela Ezralowa, Billa Younga, Petra Miku, Olgy Cobos a ďalších bol Meško producentom, neskôr aj autorom námetu. V roku 2000 zažilo BDT svoj týždenný debut na Edinburgh Fringe Festivale, o rok neskôr divadlo vystupovalo na prestížnom Festival Aerowaves v Londýne. Nadácia Roberta Meška – Kroky v tom čase vydávala štvrťročník o tanečnom dianí Tanec, do ktorého Robert pravidelne prinášal exkluzívne rozhovory renomovaných osobností tanca. Vďaka spolupráci na časopise som mala možnosť zažiť Robertov osobitý humor, nadhľad, húževnatosť a neoblomnú túžbu presadiť nemožné. Keď nakoniec pochopil, že ide o boj s veternými mlynmi, opustil mesto, ktoré miloval.
Robert Meško sa narodil na Slovensku roku 1963. V šesťdesiatom ôsmom odišiel s rodičmi do USA. Študoval na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Jeho cesta k tancu viedla cez folklór – už v Amerike tancoval vo folklórnom súbore amerických Slovákov. Na Slovensko sa vrátil po revolúcii, najskôr ako lektor angličtiny na Tanečnom konzervatóriu E. Jaczovej. Od roku 1997 viedol BDT a publikoval o tanci. Po návrate do USA sa usídlil v Denveri, kde pôsobil ako riaditeľ pre rozvoj Coloradského symfonického orchestra, neskôr v rovnakej pozícii na Denverskej univerzite. Bol členom umeleckej rady pre performing art v Centre Johna F. Kennedyho v Denveri. Bol ženatý, s manželkou Natáliou mal trojročnú dcérku Vivienne. K tancu sa vrátil počas svojho boja s rakovinou – pôsobil v skupine tanečníkov s fyzickým hendikepom AXIS Dance Company’s, s cieľom podporiť výskum rakoviny.
Bratislavský festival súčasného tanca Nu Dance Fest venoval Robertovi Meškovi jeden zo svojich večerov – dielo v choreografii a interpretácii Jara Viňarského so symbolickým názvom i posolstvom Posledný krok vpred. Robert Meško zomrel 16. novembra.
