Recenzia: Doktorské rozprávky v tradičnom háve

Druhý titul, ktorý zdedil riaditeľ bratislavskej opery Friedrich Haider po svojom predchodcovi, je venovaný detskému divákovi. Veľká doktorská rozprávka z pera slovenského skladateľa Milana Dubovského sa na prvú scénu vrátila po dvoch desaťročiach. Dnes sa stretáva s novou vzorkou adresátov, čoraz väčšmi atakovanou nevkusom a bulvárnou komerčnosťou.

11.12.2012 12:00
Terézia Kružliaková (Psíček) a Eva Hornyáková... Foto:
Terézia Kružliaková (Psíček) a Eva Hornyáková (Mačička) vo Veľkej doktorskej rozprávke na javisku Opery Slovenského národného divadla.
debata

Časy sa menia, rozprávky ostávajú. Môžu starnúť s nami, no môžu aj reflektovať odlišný životný štýl, dýchať pulzom doby. Divadelné prostriedky, opreté o výdobytky počítačovej scénografie, majú moc čarovať s javiskovým priestorom. Ohúria dieťa predškolského veku i dvanásťročné (dielo osloví túto vekovú skupinu), dokážu rafinovane nahrávať mentalite internetovej generácie. Pred inscenačným tímom stála možnosť voľby. Medzi poctou tradícii, iluzívnemu režijno-výtvarnému koloritu a šokovaním modernosťou. Poznajúc estetické preferencie dámskeho tandemu, režisérky Andrey Hlinkovej a výtvarníčky Miriam Struhárovej, nebolo pochýb, že si vyberú prvú cestu.

Dubovského a Krčméryovej predloha, voľne sa opierajúca sa o texty bratov Čapkovcov, má názov Veľká doktorská rozprávka. V skutočnosti ide o spojenie štyroch samostatných príbehov, premostených postavou doktora Majzlíka. V novej verzii sa zmenilo ich poradie, zopár slov sa aktualizovalo. Modernejší prvok vnáša choreografia Milana Kereša, naplnená pohybovo zdatnými dievčatami z tanečnej skupiny Jumbo. Jednotlivé obrazy sa menia akoby otáčaním strán knihy, kulisy sú maľované, podobne ako kostýmy využívajú široké spektrum farieb. Točňa dynamizuje dej, účinkujúci sú v ustavičnom pohybe. Vznikla inscenácia, ktorá nekazí vkus detí, no obrazotvornosť podnecuje len v medziach konvencií.

Hudba neprekračuje ambície ilustrovať dej, byť komunikatívnou, v tanečných rytmoch chytľavou. Žánrovo má punc opery i vyššieho populáru, zavše koketuje s operetou. Pod zodpovedné hudobné naštudovanie sa podpísal Marián Lejava. Zo sólistov vynikol Pavol Remenár ako Dr. Majzlík, starostlivo pripravenými kreáciami však zaujali všetci účinkujúci.

Keďže obe premiéry vedenie divadla nepochopiteľne naplánovalo na predpoludnia pracovných a školských dní, ťažko sa testovali reakcie detí. Mnoho miest aj na prízemí ostalo neobsadených. V kreslách sedeli dospelí i organizované skupiny detí. Kto však vzhľadom na nevhodný termín chýbal, boli rodiny. A práve v nich tlie ohnivko kultivácie spoločnosti, ktoré môže rozdúchať aj návšteva divadelného predstavenia. Túto šancu Opera SND premárnila. Nielen a premiérach. Iba dve z desiatich repríz budú cez víkendy. Prečo?

Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5

Milan Dubovský: Veľká doktorská rozprávka / dirigent: Marián Lejava / réžia: Andrea Hlinková / scéna a kostýmy: Miriam Struhárová / premiéra v Opere Slovenského národného divadla 6. decembra

© Autorské práva vyhradené

debata chyba