V prípade Offu často ide o alternatívu, ktorá by pokojne mohla byť prístupná akémukoľvek publiku letných festivalov. Napríklad jeden z headlinerov Belle and Sebastian hral poctivý gitarový popík bez experimentov navyše. Škoda, že ako na zlatý klinec štvordňového programu na nich už čakalo pomerne chladné publikum, pravdepodobne zmorené celodenným teplom alebo hudobným maratónom.
Katovická Primavera
Aj nemeckí veteráni The Notwist chytľavo a civilne obohacujú indie o žánrové výlety za elektronikou, ale aj improvizáciou. The Notwist boli jedným z mnohých reprezentantov legendárneho amerického vydavateľstva SubPop, ktoré sa preslávilo aj tým, že koncom osemdesiatych rokov objavilo Nirvanu. Toto vydavateľstvo kurátorovalo v piatkový večer jednu zo štyroch scén Offu a dokázalo, že nežije iba zo zašlej slávy grungeu, ale stále vyhľadáva talenty od folku až k elektronike. Ich prítomnosť len potvrdila zmieňovaný rešpekt Offu medzi zahraničnými menami – festivalmi aj vydavateľstvami, ktoré ochotne prijmú spoluprácu s alternatívnym happeningom kdesi v strednej Európe.
Off si v mnohom v programe berie príklad aj z najväčšieho festivalu v Európe, reprezentujúceho podobný vkus publika. Z barcelonského Primavera soundu stiahli aj dva oceňované comebacky. Jedným z nich bol americký kvintet Neutral milk hotel, ktorý do minulého roku nevystupoval vyše 15 rokov.
Najlepšie koncerty najlepších kapiel
Aj poľský denník Gazeta Wyborcza na druhý deň po ich vystúpení poznamenal, že išlo o jeden z najlepších koncertov, aký Off v niekoľkoročnej histórii zažil. Podmanivá kombinácia pesničkárstva s charizmatickým vokálom, výraznými dychmi i solídnou dávkou netendenčnosti by možno ideálnejšie fungovala napríklad v menšom stane, no ukázalo sa, že keď má skladba čo povedať, môže ju na hlavnom pódiu hrať aj osamotený človek.
Podobne sa po rokoch na pódiá vrátili aj Slowdive, jedni z kľúčových reprezentantov žánru shoegaze. Slowdive hrali v podstate popové pesničky zaobalené do hlučných gitár. Na rozdiel od ďalšieho navrátilca na hlavnom pódiu – škótskych Jesus and Mary Chain, ktorých koncert potešil väčšinou asi iba oddaných fanúšikov – zneli ich skladby úplne čerstvo a roky im neuškodili. Dokonca aj zmieňovaný Artur Rojek po svojom sólovom koncerte zahlásil, že sa musí na ich vystúpenie ponáhľať, lebo ide o najlepšiu kapelu na svete.
Smutné skladby pre veselých ľudí
Ako to už na festivaloch býva, často sa ukáže, že tie najzaujímavejšie momenty sa nedejú na veľkých pódiách, ale v malých stanoch. Ukrajinskú modernú verziu folklóru Dakhabrakha ľudia neskutočne prijali a extatické publikum si dlhé minúty pýtalo ďalší prídavok. Omamní americkí psychedelickí Rose Windows, ďalší reprezentanti vydavateľstva SubPop, prilákali do stanu početnú návštevu aj o tretej v noci. Zneli, akoby na Off práve dorazili z amerického Woodstocku. Skvelý bol aj poloimprovizovaný výstup Američana Evana Ziporyna pre basklarinet a elektroniku, ktorý ukázal, že na Offe si príde na svoje okrem fanúšika populárnej alternatívy aj zarytý experimentátor.
Výraznú stopu zanechala aj apokalyptická femme fatale Chelsea Wolfe, ktorá spojila nástojčivosť hlasu Siouxsie and the Banshees s temným minimalizmom sprievodnej kapely a potvrdila heslo, ktoré jeden z návštevníkov festivalu nosil na tričku – Smutné skladby ma robia veselým. Nič lepšie sa na zhrnutie hudby z Offu použiť nedá.
Hudobná zaujímavosť festivalu na konci prekryje aj organizačné nedostatky, prípadne občas trocha pritvrdé pravidlá pre návštevníkov. Ide o festival, kde je hudba na prvom mieste a za ňou v rebríčku hodnôt dlho nie je nič. Navyše Off sa pre geografickú blízkosť stal jednou z obľúbených zastávok Slovákov. Okrem zopár výnimiek, akými sú napríklad Jesus and Mary Chain alebo postrockoví 65daysofstatic, nemali možnosť u nás vidieť z programu zatiaľ nič. Aj preto sa občas oplatí za hudbou vycestovať.
