Program festivalu, ktorý potrvá do 28. apríla, bude zabávať aj vzdelávať. Z koncertov sa návštevníci môžu tešiť na českú formáciu WWW, vokálno-inštrumentálne zoskupenie Bratia Fatove z Kyjeva či na kenského speváka Kevztu. Príde aj pražské Divadlo Archa s inscenáciou vadí-nevadí.cz či anglická stand-up comedy Joke's on You.
Diskusiu o migrácii rozprúdi aj séria besied. Na Slovensko prijal pozvanie významný sýrsky prekladateľ a spisovateľ Mohammad Habeeb, dnes žijúci v Nórsku. Habeeb, ktorý v roku 1989 spoluzakladal Výbor na obranu demokratických slobôd a ľudských práv v Sýrii, dnes o 18. hodine otvorí festival v KC Dunaj. Na návštevníkov festivalu čaká aj stretnutie s finalistkou Anasoft litera 2016 Irenou Brežnou či so Zuzanou Kizákovou, ktorá sa v teréne venuje pomoci utečencom.
Reflektovať súčasnú situáciu bude aj diskusia Kto sa bojí koho? reagujúca na posledný prieskum Eurobarometra. Podľa jeho výsledkov majú najodmietavejší postoj k moslimskej komunite obyvatelia Slovenska a Česka. "Keď sme sa ešte viac snažili zamerať na tému utečencov, vznikla myšlienka nafotiť sériu portrétov moslimov žijúcich na Slovensku. Mnohí z nich však mali strach prezentovať sa verejne, a to nás priviedlo k myšlienke urobiť túto diskusiu,“ doplnil Oravec. O strachu a xenofóbii sa budú 22. apríla v A4 – priestore súčasnej kultúry rozprávať Jana Dubovcová, Fedor Gál a Péter Hunčík.
Dôvodom, prečo festival v roku 2006 vznikol, bolo podľa Oravca aj všeobecné prehliadanie migrantov: "Migranti, cudzinci, utečenci… Na Slovensku je ich relatívne málo, takže rovnako malá je aj osobná skúsenosť Slovákov. Viac-menej sú všetky takéto komunity pomerne roztrúsené, málopočetné, samy organizujú veľmi málo kultúrnych aktivít a podujatí, takže festival má byť akýmsi mostom medzi jednotlivcami z rôznych komunít a verejnosťou.“
V dôsledku migračnej krízy sa festival v istom smere vracia po viac ako desiatich rokoch na začiatok. "My si tu žijeme svoj multikultúrny príbeh s tradičnými menšinami, ale s migráciou a cudzincami máme oveľa menej skúseností. To ovplyvňuje aj predsudky, stereotypy a potom aj rezervovaný postoj. Situácia sa v posledných rokoch zhoršuje. Veľmi pritom záleží na celkovej spoločenskej atmosfére, na autoritách a národnom diskurze. Práve politici sa skoro do jedného voči migrantom vyjadrujú rezervovane, a to vôbec neprispieva k zlepšovaniu situácie,“ vysvetľuje Oravec, pričom dodáva, že nástupom extrémizmu do parlamentu otvára táto téma na Slovensku celkom novú kapitolu. "Snažíme sa majoritnej verejnosti poskytnúť skúsenosť s inakosťou a ukázať, že migrantov sa báť nemusíme, práve naopak, že môžu výrazne obohatiť našu spoločnosť,“ uzatvára riaditeľ nadácie.
