Tanec a futbal
Už počas štvrtkového večera sa návštevníkom festivalu mohol naskytnúť bizarný pohľad. Na bočnej stene druhého najväčšieho pódia organizátori premietali semifinále majstrovstiev Európy vo futbale, kým na samotnom pódiu sa na piatkové vystúpenie pripravovalo tanečné divadlo Nederlands Dans Theater. Kto túto prípravu zahliadol, musel sa o predstavenie "naostro“ nadmieru zaujímať. Tí, ktorí sa v piatok večer napokon prišli pozrieť, svoje rozhodnutie určite neoľutovali. Formácia je podľa bývalého šéfa baletu SND Mária Radačovského to najlepšie, čo na tejto planéte tancuje.
Foto: Ľuboš Pilc
Minimalistické riešenie scény podtrhlo silný príbeh stojaci na každom jednom pohybe mladých tanečníkov. Smiech, radosť, smútok – ľuďmi zmietali takmer všetky druhy emócií. Dojatí diváci na záver venovali formácii neutíchajúci potlesk. Jednou z vizuálne najpríťažlivejších bola zaiste choreografia simulujúca beh, ktorá zhodou okolností pripomínala aj svetelnú inštaláciu Za mier! (Biela noc), ktorá bola umiestnená len niekoľko desiatok metrov ďalej.
Kým davy ešte tlieskali výkonom tancujúcich virtuózov, pred hlavným pódiom na opačnej strane areálu sa už nedalo pohnúť. Dôvod bol jednoduchý – vystúpiť mal Parov Stelar. Populárny elektro swing v podaní Marcusa Füredera a jeho kapely, vrátane sporo odetej speváčky Cleo Panther, lákal od začiatku na najväčšie hity. Problém bol v tom, že obdobné skladby, i keď podané s neskrývaným nadšením, začali po čase nudiť a koncert sa niesol v monotónnej línii. Čo sa však rakúskemu hudobníkovi nedá uprieť, je to, že na svoj koncert pritiahol zatiaľ najväčší dav a roztancoval ho. Hoci kvantita neznamená vždy kvalitu.
Foto: Ľuboš Pilc
Počas piatku sa na hlavnom pódiu predstavila aj britská kapela The Vaccines na čele so spevákom Justinom Youngom. What Did You Expect from the Vaccines? (Čo od The Vaccines očakávate?) znie názov ich prvého albumu, ktorým sa dostali do povedomia širšej verejnosti. Fanúšikovia vedia presne, čo očakávať. Platilo to aj o piatkovom koncerte. Svižný indie rock kapela miešala s pomalšími skladbami, ktoré dostávali do kolien aj Justina Younga, a to doslova. Pravidelné oddávanie sa gravitácii poznačilo najmä jeho biele nohavice, no spevák si to vyslovene užíval. A užívali si aj ľudia, ktorí v príjemnej atmosfére na slnku čerpali energiu na dlhý večer.
Započúvať sa a odmyslieť sa z davu
Na trenčianske letisko pomaly padá zhovievavá tma. Celodenná horúčava pozvoľna tmavne a na hlavné pódium prichádza trojica nenápadných Islanďanov – jeden z headlinerov festivalu kapela Sigur Rós.
"Sami osebe sme celkom nezaujímaví, naša hudba je však celkom špeciálna, nepotrebuje vysvetlenia, stačí sa započúvať a nájdete v nej všetko, čo potrebujete cítiť,” nechali sa pred časom počuť. Pred pohodovým, slnkom vybozkávaným publikom sa po celodennom oddychovaní rozprestrelo to najlepšie, čo súčasná islandská hudobná scéna ponúka. Hudba Sigur Rós je na veľkom pódiu rovnako intenzívna, ako keď ju počúvate v prítmí samoty.
Foto: Ľuboš Pilc
Intuitívne pocitová, melancholicky snivá. Odvieva slová, v náznakoch prebúdza dotyky. Úprimnú megašoU muzikantom nenarušil ani chvíľkový technický kolaps. Keď počas vstúpenia vypadol prúd, nenechali sa vyviesť z miery. Vizualizácie a svetlá kreslili atmosféru. Hudba Sigur Rós funguje rovnako dobre v abstraktných obrazoch, je duchom islandskej krajiny. Kdekto podľahol čaru potajomky zatvoriť oči a odmyslieť sa z davu, stať sa súhvezdím nad šírkou sveta. Koncert Sigur Rós mal jedinú chybu, musel sa niekedy skončiť…
Oblaky sa už cez deň príjemne preťahovali cez silné slnko, no až po koncerte Sigur Rós sa spustil tichý, rýchly dážď. Piatková noc bola na rozdiel od štvrtkovej teplá a ako stvorená na "sibírske techno” jednej z najvplyvnejších súčasných producentiek, ruskej dídžejky Niny Kraviz.
Space Arena je aj tento rok mestom alternatívnej elektorniky, hiphopu a tanečnej hudby. Po koncerte slovenského objavu roka Sama Štefanca alias Bulpa sa sem nahrnula slušná hŕstka "pohoďákov” kvôli americkému raperovi Astronautalisovi. Žánrový chameleón kombinuje hiphop s elektornikou a už krátko po 17. h sa v tieni stanu rozprúdila slušná diskotéka. Andy Bothwell sa na pódiu energicky rozdával a predviedol aj povestné rapové improvizácie. "Vidíme sa v dave, vidíme sa na koncerte Sigur Rós,” vyhlásil pred publikom niekoľkokrát a rapujúc sa zaplietol medzi ľudí, ktorí jeho nadšenie úprimne opätovali.
Nevídaný koncert
Nevídaným bol koncert amerického multitalentu – speváka, poeta, herca, aktivistu Saula Williamsa. Už riaditeľ festivalu Michal Kaščák ho označil za veľký objav a určite nepreháňal.
Saul Williams úderne pomenováva súčasné svetové problémy ako imigrácia, ignorovanie ľudských práv či politický populizmus. Tie sú ťažiskom aj jeho posledného albumu Martyr Loser King, na ktorý počas koncertu odkazovala aj tematická projekcia.
Koláže vyskladané z výjavov súčasného sveta a osobností, ktoré sa ho snažili zmeniť, robili z one man show dojem kolektívneho diela. Saul Williams zašiel ešte ďalej, a to nielen metaforicky. Počas koncertu sa rozhodol zísť doprostred publika medzi ľudí, ktorí len s úžasom sledovali, ako ich včleňuje do svojej predstavy o hodnote každého jednotlivca. V zovretí fanúšikov, ktorých podnecoval k tancu či akýmkoľvek prejavom, odspieval aj silnú skladbu Burundi. Koncert skončil, no to, čo po ňom zostalo v ľuďoch, ťažko pomenovať. Prívlastok „nevídaný“ má v tomto prípade naozaj opodstatnenie
Po dídžej sete živelnej krásky Niny Kraviz na rovnakom mieste boli už viaceré tanečné topánky slušne prehriate. Vystriedal ju jej priateľ Bjakri, ktorý nasadil čistokrvné islandské techno. V tanečnom ošiali ste tak mohli na trenčianskom letisku „zhorieť“ až do svitania.
