„Čaro Konvergencií je v tom, že niečo nové vzniká priamo na festivale,“ hovorí Jozef Lupták. Violončelista, zakladateľ, riaditeľ a umelecký šéf festivalu komornej hudby, ktorého 17. ročník sa začne v nedeľu 18. septembra v Bratislave. „Neprinášame len hotové projekty, ale sami ich pripravujeme. Program spolu nacvičujeme s hosťujúcimi interpretmi a to sú pre mňa najvzrušujúcejšie momenty,“ vysvetľuje.
Keď porovnáva organizáciu Konvergencií s prípravou napríklad najväčšieho slovenského open air festivalu Pohoda, pripomína, že na trenčianskom letisku ide o jednotlivé vystúpenia kapiel. „U nás je to o jednotlivých skladbách, ich význame, vzájomnom prepojení, nachádzaní neviditeľných, ale aj viditeľných spojení medzi jednotlivými štýlmi,“ pokračuje Jozef Lupták.
Aj festival komornej hudby uvádza veľké mená. Pozná ich však len malý okruh zasvätených hudobníkov. „Interpretov aj skladateľov musíme predstaviť napriek tomu, že za hranicami nášho kultúrneho priestoru ide o známych a slávnych ľudí,“ konštatuje. Jednou z hlavných hviezd bude tento rok holandská huslistka Isabelle van Keulen. Jej koncert vo Viedni by bol vypredaný za pár dní.
„Počul som o nej už pred skoro dvadsiatimi rokmi, keď som študoval v Londýne. Už vtedy bola etablovaná. Aby sme divákov u nás chytili, musíme charizmatickú huslistku predstaviť nielen ako vyhľadávanú komornú hráčku, ale aj hudbu, ktorú budeme spolu hrať,“ pokračuje Jozef Lupták. V rámci otváracieho koncertu Erscheinung/Zjavenie uvedie vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu ako líderka medzinárodného ansámblu Schubertovo Okteto. Komornú skladbu, spájajúcu skladateľovu typickú vrúcnosť, lyrickosť, viedenskú eleganciu, virtuozitu a orchestrálnu farebnosť.
Bezhraničnosť nie je samoúčel
Klasické diela, súčasná hudba, ale aj rock, tango či džezové improvizácie… Nezvyčajné a inšpiratívne medzižánrové presahy sú od začiatku poznávacím znamením Konvergencií. „Zdá sa mi prirodzené prepájať rôzne žánre, odmalička som v nich vyrastal. V spojení s inožánrovou vyznieva komorná hudba inak. Nebránim sa bezhraničnosti v hudbe, ale nemala by byť samoúčelná. Napokon, z inožánrových inšpirácií vychádza aj platňa Mariána Vargu Konvergencie. Alebo skupina Emerson, Lake & Palmer, ktorá urobila z Musorgského Obrázkov z výstavy niečo nové a nesmierne silné,“ hovorí Jozef Lupták.
Daniel Rowland, Ilja Gringolts či Marco Ambrosini sú ďalšie hviezdne mená, ktoré svietia na festivalových vizuáloch. Recitál fenomenálneho britského huslistu Daniela Rowlanda, prinášajúci podmanivú zmes komornej hudby, džezových inšpirácií a tanga, ponúkne atmosféru Paríža dvadsiatych rokov. V Zürichu sídliaci Gringolts Quartet svetoznámeho ruského husľového virtuóza Ilju Gringoltsa uvedie na nástrojoch zo 17. a 18. storočia skladby Haydna, Schönberga a Brahmsa – skladateľov spätých s Viedňou.
Starú aj novú, klasickú i ľudovú, komponovanú aj improvizovanú hudbu predstaví Marco Ambrosini v projekte Inventio. Nástrojom špičkového talianskeho huslistu bude tento raz nyckelharpha. „Pred časom mal haváriu, pri ktorej si potrhal šľachy na ruke. Lekári ho dali do poriadku, naďalej hrá na husliach, ale po nehode sa zameral na nyckelharphu. Strunový nástroj podobný našej ninere, na ktorom sa hrá sláčikom a klapkami. Je európskym ambasádorom tohto nástroja, ktorý bol pred vyhynutím. Keďže oň nebol záujem, majstri ho prestali vyrábať, ale Ambrosini ho teraz spopularizoval,“ vysvetľuje riaditeľ Konvergencií.
Aj najskúsenejší hráči sa musia oťukať
Vytvoriť priestor pre živé znenie komornej hudby – taká je ambícia festivalu komornej hudby. Dlho, najlepšie aspoň rok vopred, musí mať program jasnú strechu – tému, ktorú musí organizačný tím doplniť konštrukciou, aby dostal hudobný aj obsahový zmysel a zároveň jednotlivé skladby zahrali interpreti, ktorí do Bratislavy prídu a zároveň budú aj diváckym magnetom.
Všetko treba naplánovať do posledného detailu. Aj preto, že hudobníci z rôznych končín Európy sa musia zohrať. Aj keď noty dostali zopár mesiacov vopred. Logistika skúšok ich zvedie týždeň, dva pre koncertom. Niekedy im musí stačiť len pár dní.
„Aj tí najskúsenejší hráči potrebujú predsa len čas na to, aby sa spoznali a oťukali. Častokrát je to síce adrenalín, ale každý prichádza pripravený. Musí poznať nielen svoj part, ale aj party svojich kolegov. A celú skladbu musí mať v hlave, len vtedy sa dá robiť živá hudba na konkrétnom mieste,“ hovorí popredný slovenský violončelista.
Významnú úlohu zohrávajú osobné vzťahy a dôvera. Len tak môže podľa neho spolupráca na profesionálnej a hudobnej úrovni fungovať. S mnohými hráčmi sa Jozef Lupták už stretol, či už na Konvergenciách alebo pri iných projektoch v zahraničí. „Komorná hudba je intímna a založená na komunikácii. Hrať s niekým, s kým si totálne nerozumiete, je tak troška martýrstvo. Naozaj treba hľadať interpretov, ktorí sa k sebe hodia, aby sa nenarušila príprava, tok hudby aj samotné fluidum koncertu,“ vysvetľuje.
Realita prekonala očakávania
Najviac festivalov komornej hudby funguje v škandinávskych krajinách. V čase bielych nocí si ich organizuje každá tretia dedina, každé druhé mestečko. Napokon, funguje tam premyslený podporný systém. Najviac ich je vraj vo Fínsku – až sto päťdesiat. Ten najväčší nielen v krajine tisícich jazier, ale v celej Európe, sa každoročne koná v Kuhmo. Trvá dva týždne, každý deň ponúka päť až šesť koncertov, ktoré navštívi 500 až 800 ľudí.
Festivaly komornej hudby zažil Jozef Lupták počas štúdií v Anglicku aj Kanade. Keď sa v roku 1997 vrátil, rozhodol sa vytvoriť niečo podobné aj na Slovensku. Začínal sériami koncertov v Českom centre a Primaciálnom paláci, v roku 2000 odštartoval Konvergencie.
„Nielenže sa mi splnil sen, ale realita prekonala moje očakávania,“ netají sa duchovný otec a riaditeľ medzinárodného festivalu komornej hudby v Bratislave. „Každý rok ma síce bolí brucho, pretože mám obavy, či všetko dobre dopadne. Ale to je asi prirodzená súčasť organizovania takétoho podujatia, keďže hlavná zodpovednosť je stále na mne,“ pokračuje. Pochvaľuje si, že sa darí zohnať na festival finančné prostriedky aj to, že mu s prípravou a realizáciou pomáha skvelý tím, ktorého členov organizovanie jedinečného podujatia baví.
Nesmierne si cení skutočnosť, že zahraničných hudobníkov vystupujúcich na Konvergenciách baví spolupráca so slovenskými kolegami. Potešenie z objavovania málo známych či netradične interpretovaných komorných skladieb aj spoločného hrania znásobuje fakt, že z koncertov majú radosť aj návštevníci. „To všetko je obrovská satisfakcia. Máme už svoje publikum, ktorého rady sa rok čo rok rozrastajú. A koncertmi pre deti si vychovávame aj nové,“ dodáva Jozef Lupták.