Bratislava v pohybe otvára šlabikár súčasného tanca

03.10.2016 12:00
Stephen Petronio Company Bloodlines Bratislava...
Projekt Bloodlines otvorí v pondelok v SND 20. ročník medzinárodného festivalu Bratislava v pohybe. Autor:

„Na scéne Andyho Warhola budú v Slovenskom národnom divadle poletovať jeho známe strieborné vankúše,“ sľubuje Miroslava Kovářová. Riaditeľka medzinárodného festivalu súčasného tanca Bratislava v pohybe, ktorého 20. ročník otvorí v pondelok predstavenie Bloodlines americkej Stephen Petronio Company.

Tento rok uvádza festival „len“ šesť predstavení, prečo je práve jubilejný ročník o čosi chudobnejší?
Povedala som si, že radšej ako desať malých produkcií urobíme dve veľké, ktoré zarezonujú. Tie však stoja veľa peňazí a z grantu 65-tisíc eur toho veľa nenarobíte. So skupinami Stephen Petronio Company a Ultima Vez príde štrnásť ľudí, ktorých musíte ubytovať, živiť, vyplatiť im honorár, čím nám odčerpali viac ako polovičku dotácie.

Čím osloví publikum projekt Bloodlines, ktorý je poctou majstrom amerického postmoderného tanca?
Spojené štáty sú kolískou toho, čo dnes nazývame súčasný tanec. Radikálne myšlienky, ktoré ovplyvnili tvorbu umelcov a choreografov, vznikli práve tam. Povedala som si, že otvoríme šlabikár a ukážeme našim divákov niečo, čo tu ešte nemali možnosť vidieť. Patrí to k základnej výbave kultúrneho človeka tak, ako keď idete do múzea moderného umenia, aby ste aspoň raz za život videli na vlastné oči Picassa. Bez ohľadu na to, či vám niečo povie, je dôležité to vidieť.

Aké písmená šlabikára predstaví Stephen Petronio Company?
Uvedie napríklad choreografiu Merce Cunninghama Rain Forest, ktorá mala premiéru v roku 1968. V testamente nechal slávny americký choreograf odkaz, že jeho skupina môže existovať len rok po jeho smrti (zomrel v roku 2009 – pozn. red.). Petronio preto rýchlo zašiel za predstaviteľmi cunninghamského trustu, presvedčil ich, že jeho skupina mimoriadne náročnú choreografiu zvládne, na základe čoho mu predali licenciu. Autorom scény je mimochodom Andy Warhol.

Miroslava Kovářová, riaditeľka medzinárodného...
Miroslava Kovářová, riaditeľka medzinárodného festivalu súčasného tanca Bratislava v pohybe Autor: Robert Hüttner, Pravda

K zakladateľom postmoderného tanca patrila aj Trisha Brown, ktorej poctou je zas choreografia Glacial Decoy.
V jej skupine bol od konca 70. rokov vôbec prvým mužským tanečníkom. Jej dielo Glacial Decoy, ktoré vybral, bolo tiež prelomové. Trisha Brown ho vytvorila len pre tanečnice a celé sa tancuje v tichu. Snažila sa tým ukázať, že energia pohybu ľudského tela je samonosná. Že ľudské telo je výrazový prostriedok, ktorý dokáže sprostredkovať emóciu i náladu a komunikuje prostredníctvom energie a obrazu. A ten nevytvoril nikto menší ako ďalší výrazný predstaviteľ pop artu Robert Rauschenberg. Niekedy divákov trošku poburuje, že súčasný tanec sa inscenuje v teplákoch a vo voľných tričkách. Petronio má však nielen veľmi zaujímavý pohybový slovník, ale aj veľký cit pre krásu a výtvarné umenie. Jeho choreografie rovnako ako najnovšia Locomotor sú vždy oblečené v kostýmoch najzaujímavejších amerických výtvarných umelcov.

Belgická skupina Ultima Vez príde na festival už po tretí raz. V Bratislave sa im tak zapáčilo?
Áno, ale zapáčili sa hlavne nám. Wim Vandekeybus a jeho skupina Ultima Vez je fenomén, ktorý zas formoval európsku tanečnú scénu a ovplyvnil veľmi veľa tvorcov. Napríklad aj slovenského tanečníka Jozefa Fručeka, ktorý tancoval u neho v skupine a dnes je z neho európsky uznávaný umelec. Dielo Speak Low if You Speak Love… je zas niečo úplne iné, ako tie, čo videli diváci v predchádzajúcich rokoch.

V čom je iné?
Je to naozaj tanečné divadlo, takže diváci sa nemusia obávať, že k nim bude niekto hovoriť a oni nebudú rozumieť. Jediný text spieva speváčka. Speak Low if You Speak Love… je totálne divadlo v zmysle súzvuku všetkých komponentov živej hudby, živého spevu, výtvarnej zložky a ôsmich neuveriteľných a skvele pripravených tanečníkov. Choreografka Šárka Ondrišová, ktorá ho videla na festivale ImpulsTanz vo Viedni, povedala, že mala úžasný zážitok. Po vystúpení v Prahe, kde som dielo videla ja, tlieskali diváci desať minút. Toľko energie na nich predstavenie prenieslo.

V programe je jediné slovenské meno. Ale Milan Tomášik, ktorý uvedie Solo 2016, už dvanásť rokov pôsobí v Slovinsku.
Už desať rokov existuje v Bratislave Nu Dance Fest, ktorý si dal do vienka predstavovať súčasný slovenský tanec. Diváci už teda, našťastie, majú podujatie, na ktorom môžu vidieť slovenské produkcie. V jubilejnom 20. ročníku festivalu Bratislava v pohybe som sa rozhodla primárne uvádzať zahraničné produkcie.

Je pravda, ako hovoria niektorí, že festival Bratislava v pohybe sa orientuje hlavne na mainstrean?
Závisí, čo si pod týmto pojmom kto vybaví. Nemyslím si, že Ultima Vez je mainstream v tom, čo robí. Veci Wima Vandekeybusa sú autorské, on sám je prvolezcom v mnohých oblastiach. Ak je mainstream v tom, koľko divákov jeho predstavenia priťahujú, tak áno, je, lebo vypredá veľké sály. Navyše, nemyslím si, že pojem mainstream je niečo hanlivé. Neuvádzame experiment na hrane pokusu. Ten je dôležitý pre umelcov, ktorých inšpiruje, pre celé tvorivé podhubie a možno stovku divákov. My chceme prilákať široké spektrum, predstavujeme preto produkcie, ktoré sú komunikatívne a v rámci súčasného tanca etablované.

Ako sa vám darí pôsobiť na publikum?
Asi nie som človek, ktorý by to mal hodnotiť. Viem však, aký asi máme záber. Aby sme sa priblížili k tisícke návštevníkov, musíme vyberať produkcie, ktoré oslovia. Budú teda progresívne, ale nie príliš radikálne. Tie by mohli divákov od súčasného tanca odradiť. Naším cieľom je posúvať hranice vkusu širokého diváckeho spektra, aby sa súčasný tanec dostal do povedomia ľudí. Len vtedy sa bude dariť aj experimentu.

Kam sa festival v priebehu dvoch desaťročí posunul?
Keď ho hodnotíme z hľadiska toho, čo prezentuje, je aktuálny, na tepe dňa. Nezostali sme v estetike spred dvadsiatich rokov, ale posúvame sa súbežne s tým, čo sa na scéne súčasného tanca tvorí.

Výber z programu

Ultima Vez: Speak Low if You Speak Love…
Témou choreografie Wima Vandekeybusa je láska – nehmotná, nemerateľná, vrtkavá a mocná. Nie je to ani opera, ani muzikál, ale strhujúca kombinácia experimentálnej hudby a klasickej tradície.

Yosii Berg & Oded Graf: Come Jump With Me
Dialóg medzi choreografmi a krajinou, v ktorej žijú, sa zaoberá krízou identity. V explozívnej politickej a spoločenskej realite Izraela posúva „hra s ohňom“ hranice aj vo vizuálnom zmysle.

Spitfire Company & Damúza: One Step Before the Fall
Spev Lenky Dusilovej a silový tanec Cécile Da Costa sa stretávajú v boxerskej aréne. Symbióza energie hudby a pohybu, konfrontácia stavu maximálneho nasadenia a úplnej vyčerpanosti.

Autor: Archív festivalu Bratislava v pohybe

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#divadlo #tanec #Bratislava v pohybe #Miroslava Kovářová #Bloodlines
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku