Bola to bombová správa? Celovečerný debut a hneď v Cannes a s červeným kobercom…
Týždeň pred oficiálnym zverejnením informácie nám z Cannes oznámili, že film sa im páči a zatiaľ je „v hre“, ale to ešte nič neznamenalo. A v čase, keď sa informácia po tlačovej konferencii rozletela po svete, sme stále finalizovali zvuk a hudbu. Význam správy mi dochádzal postupne, ale Cannes je, samozrejme, to najlepšie miesto, kde začať.
Aj pred dvoma rokmi ste boli v Cannes, rozpracovaný film ste predstavili v rámci projektu Cinéfondation L'Atelier. Pomohlo vám to?
Úprimne? Asi najviac v tom, že sme dostali ďalšie peniaze. Grantové komisie už nemohli povedať – váš projekt nepodporíme. Ale nemyslím si, že to ovplyvnilo fakt, že film Out vybrali do druhej najdôležitejšej súťaže v Cannes.
S producentom Marekom Urbanom a projektom ste absolvovali viacero medzinárodných platforiem. Na čo boli dobré?
Uľahčili nám dostať film do povedomia filmového sveta aj získať isté feedbacky. Navyše nám to pomohlo vytvoriť viacero osobných kontaktov nielen s inými filmármi, ale aj so zahraničnými producentmi a svetovými distribútormi.
Foto: Sentimentalfilm
Hrdinom filmového príbehu je nezamestnaný muž, hľadajúci si prácu v cudzine. Netajíte, že vás inšpiroval aj osud vášho otca.
Nielen jeho, ale aj ďalších príslušníkov našej rodiny. Na východe Slovenska je vôbec veľmi málo pracovných príležitostí, takže keď sa človek stane nezamestnaným, príde o všetky istoty akej-takej existencie. Otec musel za prácou viackrát vycestovať do zahraničia. A napokon aj ja sám som istý čas žil v cudzine.
Roadmovie východoeurópskymi krajinami ste nakrúcali aj v Maďarsku, Lotyšsku, Estónsku…
Mal som manželku z Lotyšska, viac ako rok sme žili v Rige. Okrem toho, že som v tom čase písal scenár a hľadal jeho príbeh, ocitol som sa v podobnej situácii ako môj filmový hrdina. Dlho som váhal, či má byť v mojom veku, alebo v rokoch mojich rodičov. Napokon sme sa dramaturgicky rozhodli pre vek môjho otca, takže je päťdesiatnikom.
Na svojej ceste putuje hrdina k moru s túžbou splniť si sen – chytiť veľkú rybu. Je to metafora?
Ten motív sa vznáša príbehom ako hlavný dejový princíp. Ale jeho vysvetľovanie by si žiadalo širšie a oveľa detailnejšie rozprávanie. Malo by však zmysel až po tom, čo by ste film videli. Vopred by som nechcel priveľa prezradiť.
Prečo ste sa rozhodli vyrozprávať príbeh formou expresívneho minimalizmu?
Nechceli sme nakrúcať sociálnu drámu, ani zapadnúť do stredo- alebo východoeurópskeho klišé. Hľadali sme úplne iný existenciálny prístup k téme a najviac sa nám pozdávala cesta spojenia minimalizmu s absurdným humorom. Bol to môj prvý film, ktorý som robil v takomto štýle.
Ťaživým témam ste sa venovali aj v krátkych študentských smínkach.
Vždy vo mne rezonovalo to, čo sa okolo mňa dialo. Ale musím povedať, že celovečerný film Out je oproti mojim študentským oveľa silnejší a absurdne vtipnejší. Aj keď v ňom rozohrávam príbeh jedného muža, ide skôr o rozprávanie o problémoch celej spoločnosti.
Na začiatku mal film názov Vychladnutie, prečo sa zmenil na Out?
Vychladnutie bol starý názov, ale prvé žiadosti o granty mu zodpovedali. Vôbec prvý balíček financií na vývoj som dostal od Audiovizuálneho fondu. Medzičasom sa však vyznenie príbehu zmenilo na oveľa pozitívnejšie, takže starý názov by už nefungoval. Ešte hľadáme slovenský názov, ale možno zostane len Out.
Začal sa filmový festival v Cannes
Vo francúzskom letovisku Cannes sa v stredu začal jubilejný, 70. ročník filmového festivalu. O Zlatú palmu v hlavnej súťaži tento rok zabojuje 18 filmov, napríklad aj najnovšie snímky slávnych režisérov ako Michael Haneke, Michel Hazanavicius, Francois Ozon, Andrej Zvjagincev, Todd Haynes, Kornel Mundruczó či Sofia Coppola. Hlavnej porote predsedá španielsky režisér Pedro Almodóvar. Z hviezd sa po červenom koberci prejdú Nicole Kidmanová, Isabelle Huppertová, Julianne Mooreová, Tilda Swintonová, Jean-Louis Trintignant či Vincent Lindon. Jedna zo sprievodných sekcií – súťaž filmových škôl – uvedie aj slovenský film Atlantída, 2003 poslucháča bratislavskej VŠMU Michala Blažka. Festival potrvá do 28. mája.
Čo ste získali štúdiom filozofie na univerzite v Miškovci?
Nedokončil som ho, pretože už počas štúdií som si uvedomil, že je mi oveľa bližšie skôr vyjadrovanie obrazom, ako slovom. A rôzne filmové semináre, ktoré na univerzite boli, mi priniesli výrazné zážitky. Tak ma vlastne „dostalo“ vizuálne rozprávanie a film.
K nemu ste najskôr pričuchli v Budapešti.
Dlho som tam pracoval pre Ildikó Enyedi – režisérku, ktorej film On Body and Soul (Telo a Duša) získal tento rok na Berlinale Zlatého medveďa. Práve ona ma naučila najviac – celý proces vytvárania filmu, aj ako ho napokon celý poskladať.
Pracovali ste tam aj pre americké štáby, čo vás naučili tie?
Videl som, ako celý systém vo veľkej produkcii vlastne funguje. Ako asistent režiséra som mal prístup aj k hercom, ku kameramanovi a k režisérovi. Mohol som sa s nimi rozprávať, čo sa časom ukázalo ako veľmi užitočná skúsenosť.
Nedokončili ste ani štúdium na FAMU…
Out bol môj magisterský projekt. Lenže v čase, keď boli štátnice, sme realizovali poslednú fázu nakrúcania. A škola nebola dosť flexibilná, aby to vzala do úvahy. Film Out je síce len môj celovečerný debut, ale bol finančne náročnejší a spolupracovalo na ňom viacero koproducentov. Nakrúcať sme museli aspoň na dve etapy, takže to dosť trvalo. Ale natáčacích dní sme mali veľmi málo – len dvadsaťsedem. A veľa času z toho sme „stratili“ cestovaním medzi vzdialenými lokáciami.
György Kristóf (35)
Narodil sa v Košiciach. Štúdium filozofie na univerzite v Miškovci nedokončil. V Budapešti pracoval v štáboch, ktoré nakrúcali filmy The Eagle (réžia: Kevin McDonald), Chlapec v pruhovanom pyžame (réžia: Mark Herman). Pôsobil ako asistent réžie u Ildikó Enyedi a Daniela Younga. Ako poslucháč pražskej FAMU nakrútil krátke filmy Hranice, Danzan a Hotel Úsvit. Jeho celovečerný debut Out vybrali do druhej hlavnej súťažnej sekcie Un certain regard v Cannes.
