Kultovku Kill Bill inšpirovanú samurajskými filmami a americkou béčkovou produkciou pozná hádam každý fanúšik výstredného samouka Quentina Tarrantina. Na karlovarskom festivale sa ňou môžete osviežiť v letnom kine s krásnym bonusom pred premietaním. Oba diely v nedeľu o 22.30 h totiž osobne uvedie hlavná predstaviteľka éterickej pomstiteľky, hollywoodska ikona Uma Thurmanová. Okrem nej si Cenu prezidenta festivalu v Karlových Varoch vyzdvihne aj čerstvý držiteľ Oscara za účinkovanie vo filme Miesto pri mori, herec a režisér Casey Affleck.
Bude z toho film?
V nedeľu o 16.30 h predstavia Casey Affleck a režisér David Lowery v hoteli Thermal spoločnú snímku The Ghost Story (Prízrak), ktorú zahraničné médiá označili za najfascinujúcejší film tohtoročného festivalu Sundance. Affleck sa vo filme o pretrhnutej láske ohreje ako živá postava len nakrátko, jeho hrdina zahynie pri tragickej autonehode a filmovými obrazmi prechádza ako duch zamaskovaný oldschoolovou posteľnou plachtou. Podľa recenzií Lowery natočil a napísal príbehovo podvratne nepredvídateľný a filozoficky hĺbavý film o láske a pamäti.
Casey Affleck, ktorý už do Varov dorazil, a jeho filmová láska Rooney Mara kývli režisérovi na spoluprácu už druhýkrát, hlavné úlohy stvárnili aj v jeho krimiromanci Ain't Them Bodies Saints (2013). Kuriozitou je, že Lowerymu verili, aj keď celý štáb na čele s ním do poslednej chvíle netušil, aký bude výsledok. Pri strihaní materiálu tvorcovia dokonca polemizovali o tom, či majú v rukách skutočný film.
The Ghost Story je napokon najosobnejším dielom Davida Loweryho, ostatne nízkorozpočtový experiment aj sám financoval. „Obyčajne mám problém sledovať svoje filmy. No tento vo mne zostal zaseknutý. Zakaždým, keď sa naň dívam, pociťujem pokoj zmyslov, zmierenie. Nie s celým svetom, pretože ten nás bude stále skopávať, ale zmierenie s časom a nevyhnutným koncom trvania všetkých vecí,“ priznal v rozhovore pre Guardian.
Hnev ako tvorivý princíp
Okrem Afflecka, Loweryho a Thurmanovej možno v Karlových Varoch stretnúť aj britského režiséra Kena Loacha a jeho dvorného scenáristu Paula Lavertyho či amerického skladateľa Jamesa Newtona Howarda. Všetkých troch ocenia na festivale Krištáľovým glóbusom za mimoriadny umelecký prínos. Cenu prezidenta si zaslúži aj režisér Václav Vorlíček.
Líder britskej sociálnej drámy Ken Loach už v 60. rokoch pritiahol pozornosť na bezprostredné problémy bežných ľudí snímkami Kes či Rodinný život. Legendárny hlas pracujúcej triedy si z Cannes odniesol zatiaľ dve Zlaté palmy za filmy Dvíha sa vietor (2006) a vlani ocenili jeho najnahnevanejší film, ostrú kritiku paradoxov britského sociálneho systému Ja, Daniel Blake. Na oboch spolupracoval s Paulom Lavertym. V pondelok si na festivale spoločne prevezmú Glóbus a v utorok osvetlia svoje autorské postupy počas besedy v hoteli Thermal.
„Jedna vec, ktorú som sa mohol za tie roky naučiť, je, nesledovať novinové titulky, ale hľadať a nachádzať príbehy, ktoré sú dlhotrvácne,“ reagoval Loach na otázku prečo ho neláka filmársky sa vyjadriť k brexitu ani vláde amerického prezidenta Donalda Trumpa. Film má podľa neho silu kreovať a odhaľovať realitu, nabádať na zmenu a zamyslenie. „Môže produkovať alternatívne myšlienky, klásť otázky, len zaznamenať realitu a to, čo sa deje, alebo ju môže analyzovať. Samozrejme, mnoho komerčných snímok kontrolujú nadnárodné spoločnosti a zabraňujú tomu, aby vznikali kritické filmy.“ Výsadou filmára je podľa neho hnev a angažovanosť a z tvorby húževnatého osemdesiatnika sa rozhodne nevytrácajú.
Festival odpremiéruje aj novinku českého filmára Víta Klusáka Svet podľa Daliborka. Hraný dokument je príbehom „obyčajného neonacistu“ a vznikol v slovenskej koprodukcii. O cenu v súťaži dokumentárnych filmov sa uchádza aj dokumentárny portrét Mira Rema Richard Müller – Nespoznaný a v sekcii venovanej mladým talentom súťaží študentský film Atlantída 2003 Michala Blaška.
Tipy z programu festivalu
Happy End
V cynickej komédii o rodine Happy End mapuje Rakúšan Michael Haneke postupný rozklad buržoáznej rodiny z Calais, kde zúri utečenecká kríza, nekompromisne satirickým spôsobom. Príbeh nadväzuje na postavy z jeho predchádzajúceho filmu Láska (2012) oceneného Oscarom pre najlepší cudzojazyčný film. Vo filme brilantného mystifikátora si zahrala Isabelle Huppertová a jej filmového otca Georgea stvárnil Jean-Louis Trintignant. Kameru mal opäť na starosti Christian Berger, nominovaný na Oscara za Hanekeho snímku Biela stuha.
Oklamaný
Jedna z najvýraznejších súčasných režisérok Američanka Sofia Coppola sa nechala uniesť starou klasikou a natočila svoju verziu adaptácie rovnomennej romantickej drámy zo 70. rokov Oklamaný. Do úlohy zraneného vojaka zo znepriatelenej strany, ktorého zachránia chovankyne a vychovávateľky dievčenského internátu, obsadila Colina Farrella. Ten vystriedal hviezdu pôvodného filmu Clinta Eastwooda. Hlavné ženské úlohy rozdala Nicole Kidmanovej, Kirsten Dunstovej a Elle Faningovej a z Cannes si odniesla cenu pre najlepšiu réžiu.
Druhá strana nádeje
Snímku Druhá strana nádeje fínskeho filmára Akiho Kaurismäkiho odmenili cenou za réžiu na Berlinale. Druhý film z voľnej trilógie o solidarite je melancholickým príbehom dvoch mužov. Prvým je sýrsky utečenec Khaled, ktorý sa ako čierny pasažier vylodí vo Fínsku a čakajúc na azyl sa pokúša vyrovnať so šedivou realitou. Lepší život hľadá aj podomový predavač Wikström. Opustí ženu a s úsporami skúsi šťastie v kasíne. Osudy oboch sa pretínajú v slede bizarne komponovaných úsmevných situácií, na ktoré je Kaurismäki expertom.
Mesiac Jupitera
Kornél Mundruczó zabodoval pred tromi rokmi v Cannes s filmom Biely Boh a aj v aktuálnom filme Mesiac Jupitera opäť vyjadruje vyhranený názor. Fantazijný príbeh o sýrskom utečencovi, ktorý po postrelení maďarským policajtom nadobudne schopnosť levitácie, je metaforickou obžalobou skorumpovanej maďarskej spoločnosti. Mundruczó sa snažil zachytiť napätý chaos, ktorý v Budapešti pociťuje, a téme prispôsobil štruktúru príbehu aj štylizovanú estetiku. Za kameru sa postavil talentovaný Marcell Rév (Biely Boh).