Šou v hororovom poňatí a tempe bola zábavná, šokujúca a originálna. Na záver večera sme si pred hotelom Thermal vypočuli koncert filmovej hudby v podaní Českého národného symfonického orchestra pod taktovkou amerického dirigenta a skladateľa Carla Davisa, na ktorom vystúpil aj skladateľ James Newton Howard. Neskôr si prevzal Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii. Zložil napríklad hudbu k filmom Pretty Woman, Pán prílivu, Krvavý diamant, King Kong, má osem nominácií na Oscara a tu dirigoval so spomínaným orchestrom ako svetovú premiéru ukážku filmovej hudby k pokračovaniu filmu Fantastické zvery a ich výskyt.
Ďalšími ocenenými, ktorí prevzali túto cenu z rúk riaditeľa festivalu Jiřího Bartošku, boli čerstvý držiteľ Oscara Casey Affleck a Uma Thurmanová. Nestáva sa tak často, aby najprestížnejší hostia boli naraz na otvorení, ale tentoraz to vyšlo.
Ruská arytmia a trauma vojnových veteránov
Ani hlavné súťažné premietanie vo Varoch sa nezačalo zle. Prvé dva filmy boli viac ako sľubné. Zaujala najmä ruská snímka režiséra Borisa Chlebnikova Arytmia. Mladý lekár Oleg nie je karierista, svoje povolanie berie vážne – na prvom mieste je pacient a potom všetko ostatné. Miluje svoju ženu, takisto lekárku, ale rád sa pozrie na dno pohárika. Mladej žene to prekáža a chce sa rozviesť. Snímka hovorí veľmi presne a pravdivo o manželskej kríze – takto precízne rozohrať zákutia medziľudských vzťahov je nakoniec ruská špecialita. Mali sa v literatúre aj od koho učiť.
Úspešný režisér vedel ako spojiť problémy hrdinov s každodennou realitou. Nie je to politický film kritizujúci pomery, len veľmi realisticky obraz, ako to v zdravotníctve funguje i nefunguje. Aby toho Oleg nemal dosť, tak do rýchlej zdravotníckej služby nastúpi nový šéf, dodržiavajúci striktne nezmyslené predpisy. Našťastie, viacerí s ním nesúhlasia. Pôvodne táto tragikomédia mala byť romantickou komédiou: „Mladý pár sa má rozvádzať, ale kvôli drahému nájomnému sa rozhodnú, že sa nebudú ponáhľať so sťahovaním. Potom sme sa so spoluscenáristkou rozhodli, že to budú lekári a scenár začal meniť žáner,“ povedal okrem iného Chlebnikov. Sumarizujúc: film má dobrý scenár, výbornú réžiu a vynikajúce herecké výkony Alexandra Jacenka a Iriny Gorbačevovej. Treba viac? Som zvedavá, či sa film dostane aj do našich kín, lebo vidíme všeličo z ruskej produkcie, ale dobré filmy len na festivaloch.
Chlapi neplačú – tak nazval svoj film bosniansky režisér Alen Drljevič. Rôzne národnosti bývalej Juhoslávie sa po krvavom konflikte v 90. rokoch po dlhom odstupe stretávajú v horskom hoteli na hromadnej terapii, lebo traumu z vojny ešte nespracovali. Krvavé udalosti ich stále mátajú. Zistia, že kým sa nezmieria sami so sebou, tohto bremena sa nezbavia. Je to veľmi presná psychologická štúdia o tom, že tento nezmyslený konflikt ešte stále nie je uzavretou kapitolou. Hodí sa viac na televízne obrazovky ako do kín, no aj tak je to potrebný a poučný film. Úvod do súťaže bol teda sľubný. Nás však zaujíma, aký bude mať ohlas slovenský film Čiara Petra Bebjaka, ktorý má premiéru v pondelok. Nechajme sa prekvapiť.
Udalosti, o ktorých sa hovorí
V luxusnom hoteli Prezident, ktorý si obľúbil Václav Havel, odhalili jeho bustu. Na slávnosti sa v sprievode Dagmar Havlovej objavila aj Uma Thurmanová a striktne odmietla akékoľvek rozhovory. V nabitom programe si však našiel čas prísť na túto malú slávnosť, ako vždy usmiaty a v dobrej nálade, riaditeľ festivalu Jiří Bartoška.
Odtiaľ sa časť hostí presunula do Becherovej vily, aby sa zúčastnili vernisáže fotografii Zuzany Mináčovej. Je to prierez jej tvorby od rokov 60. rokov do súčasnosti. Základom boli skôr staršie fotografie. Usporiadatelia si dali tú námahu, aby im fotky požičala aj Galéria výtvarného umenia v Hodoníne. Výstava Mináčovú predstavuje predovšetkým ako umelkyňu, ktorá zanechala v československej fotografii výraznú autorskú stopu – píše sa v katalógu. Prekvapil, samozrejme, samotný vyber z jej tvorby, ale najmä obrovská účasť. Dávno som nevidela taký záujem o fotografie, čo sa odzrkadlilo aj na prijemnej atmosfére. Zuzana Mináčová o svojej staršej tvorbe hovorí: „Dnešní mladí mi to nechcú veriť, tieto fotky som robila s potešením a s radosťou. A to bol zmysel nášho života. A nie s tým, že na nich zarobím. Skôr som musela peniaze investovať a ani som nečakala, že sa mi vrátia. Umenie sa totiž nikdy nerobí a nerobilo pre peniaze. A vždy musíte vedieť, čo chce robiť a prečo, lebo keď to neviete, ani nezačnite. Nemá to význam.“
