Aj keď čoskoro po jej príchode na pódium sa začal dážď, všetko bolo tak ako má byť. Len škoda, že skvelý koncert sa skončil z bezpečnostných dôvodov predčasne. Solange je hviezda bez manierov – choreografie, kostýmy aj celkové ladenie scény vychádzajú z jej prirodzeného naturelu, na hviezdu sa nehrá, naozaj ňou je.
Solange nezaprie, že je sestrou súčasnej r’n’b bohyne Beyoncé, ich hlasy sa v istých momentoch pretínajú. Mladšia zo sestier však využíva oldschoolovú klasiku na spôsob "bejbe” refrénov umierneným, neprvoplánovým spôsobom. Inteligentnú zmyselnosť zahalila do rafinovanej červenej a trenčianskemu publiku ukázala, že stíha naraz spievať aj tancovať.
Na hlavné pódium Pohody sa po niekoľkých rokoch vrátila aj multižánrová hiphoperka M.I.A. Kvôli počasiu síce začala o čosi neskôr, no roztočila jednu z najväčších šou aké ste mohli počas piatkového večera zažiť. Hoci aj ona skončila skôr než mala.
Epické finále
So Solange sa kryla aj ikona nezávislej scény, bývalý člen kapely Sonic Youth Thurston Moore s kapelou. Nemrzelo to však len návštevníkov, ktorí si ich v programe spoločne zaškrtli, ale aj samotného Moorea ako jej veľkého fanúšika. Divákov na koncerte čakalo naozaj bizarné spojenie.
Muzikant, ktorý výrazne posilnil zvuk alternatívnej hudby, sa zrazu ocitol na scéne obklopenej dvoma obrovskými vyzdobenými ruskými kolesami. Počiatočný rozpačitý pocit sa však rozplynul celkom rýchlo a príval gitarovej nádielky lákal na pódium čoraz viac ľudí. Priam epickým finále bol moment, keď Moore v hustom lejaku prišiel k divákom a zdvihol svoju gitaru ponad načahujúce sa ruky ľudí. Vzápätí však celý zmáčaný musel utiecť aj on. Diváci sa takisto rýchlo rozutekali pod kryté scény, mokrí, no spokojní.
Búrka a dážď zahnali návštevníkov Pohody do úkrytov. Jedným z nich bol aj najväčší festivalový stan. V čase večernej búrky tam London Elektricity Big Band ponúkali svoju živelnú šou. Súdiac nielen podľa živej reakcie publika, sa na tento koncert poslucháči nahrnuli nielen kvôli dažďu, ale aj kvôli temperamentnej výbušnej hudbe, z ktorej sálala naozajstná radosť z hrania.
Božské zjavenie s anjelským chórom
Ďalší živel predvádzal v tom čase, keď už dážď ustal, svoje vystúpenie na druhom hlavnom pódiu. Z diaľky to znelo, akoby tu vystupovala skupina Queen. Niežeby mal Benjamin Clementine hlas až tak podobný Freddiemu Mercurymu, mohutné viachlasy, ktoré sa z pódia ozývali však zvolávali aj tých, ktorí o Clementinovi do Pohody nepočuli.
Víťaz prestížnej britskej Mercury Prize sa ešte pred niekoľkými rokmi živil ako pouličný spevák v parížskom metre či tamojších uliciach a baroch, až kým ho neobjavil istý agent a dostal sa k zmluve s veľkým vydavateľstvom.
Na Pohodu si pianista Clementine okrem basgitaristu, bubeníka a ďalšej klávesáčky, ktorá hrala aj na čembalo, priviedol posilu aj v podobe pätice vokalistiek v bielych overaloch. Kým Clementine so svojimi ohromujúcim sýtym hlasom pôsobil ako božské zjavenie, jeho vokalistky boli anjelským chórom, ale keď bolo treba aj sirénami (By The Ports of Europe). Menovaná pieseň s miestami roztopašnými aranžmánmi bola jednou z Clementinových nových skladieb z jeho druhého albumu I Tell a Fly, ktorý vyjde na jeseň.
Nechýbali však ani staršie kúsky. Pri skladbe Condolence si s publikom „zacvičil“ a dokonale ho rozospieval. Jeho koncert bol jedným z vrcholov piatkového programu a pocit dokonalosti dotvárala scéna s tromi plátnami orámovanými kovovými konštrukciami. Čiernobiele zábery z pódia tak pripomínali obrázky z rodinného albumu.
Raper a performer v jednom
O čosi neskôr v EUrópa stane vypukla polnočná šou Mykki Blanca. Dekadentný raper si na Pohode plnokrvne zažúroval. Už po vstupe do stanu bol rozbehnutý jeho dídžej, ktorý s excentrickým raperom po celý čas dokonale kooperoval a hviezda koncertu sa na jeho setoch bavila spolu s roztancovaným davom. Mykki Blanco je šoumen – "štetka”, skvelý raper a performer v jednom. Hneď v úvode zahodil halenku, v baletných sukniach skočil do publika, aby si v rozjarenom dave vynútil kruh a urobil si alternatívne pódium pre svoju rozlietanú "choreografiu”.
Burcoval podvratnými textami, sexi gestami a ak Slovakia nezaznelo z jeho úst 50-krát, tak ani raz. Mykki Blanco jednoznačne vie, ako sa zakukliť ľuďom do pamäti. O väčšinu z divákov sa v horúcom stane tancujúc a pobehujúc obtrel a uchvátil ich natoľko, že sa s ním po koncerte "potrebovali” konfrontovať. Ako pravý gentleman na svojich fanúšikov po skončení vystúpenia ochotne ,počkal pred stanom a každému fotenia chtivému vyhovel.
Ursinyho Peter a Lucia
Na rovnakom mieste mala poobede festivalovú premiéru koncertná podoba nezrealizovaného muzikálu Deža Ursinyho Peter a Lucia.
Sila Ursinyho mena a najmä jeho hudby však pôsobí ako magnet a čoskoro sa v stane nedalo ani pohnúť. Išlo o koncert na festivale, autori celej myšlienky – Jakub Ursiny, Dorota Nvotová a kapela Talent Transport tak museli pracovať v mierne provizórnych podmienkach. Rýchlo ich však povzbudila nadšená odozva publika. Muzikál je však muzikál a najlepšie by sa predsa len vynímal vo svojej originálnej podobe. Zdá sa, že o pokus by to rozhodne stálo, o verných divákov by rozhodne nemal núdzu.
V čase, keď na hlavnom pódiu hrala mladá talentovaná speváčka Birdy, sa jeden malý sviatok konal aj v Literárnom stane Martinus. Izraelský spisovateľ sa mal na festivale Pohoda predstaviť už v roku 2014, no nakoniec to musel zrušiť pre zlú bezpečnostnú situáciu v krajine. Tento rok už priletel aj so svojou rodinou. Ako však sám poznamenal, rád by sa venoval skôr pozitívnym témam. "Rozprávali sme sa už asi osem minút a preberali sme smrť môjho priateľa a nikdy nekončiacu vojnu, mali by sme tiež baviť aj o niečom zábavnom,“ povedal Keret, ktorý si za túto jednoduchú, no výstižnú vetu vyslúžil veľký potlesk. Každý si v tom momente uvedomil, že dážď na Pohode je naozaj ten posledný problém.
