Uprising si za desať rokov svojej existencie stihol vybudovať početnú fanúšikovskú základňu. Svedčili o tom aj fronty dlhé niekoľko desiatok metrov, ktoré sa v piatok podvečer tvorili pred hlavným vstupom. Opäť však platilo, že akákoľvek nervozita či stres nahromadený z celého pracovného týždňa sa prekročením brán rozplynuli v hmlistom opare. A to doslova. Piesok v areáli sa pod nohami tisícok festivalových návštevníkov menil na vysokú clonu, ktorá sa zmenšovala a opäť vzrastala s meniacou sa frekvenciou tanečných rytmov. Prvé piatkové maximum dosiahla počas koncertu kapely Polemic, ktorá si na pomoc prizvala nemeckého hudobníka Dr. Ring Dinga. Stretnutie dvoch ska legiend – jednej zo Slovenska, jednej z Nemecka – bolo už vopred odsúdené na úspech. Zľudovené hity Polemicu v spojení s charizmou nemeckého „rastamana“ fungovali dokonale.
Kto si chcel po výdatnej tancovačke oddýchnuť pri vode, mal smolu. Pohľad na rozsiahlu vodnú plochu bol síce príjemný, no spestrený mrežami plota, ktorý od ôsmej hodiny zatarasil prístup k jazeru. Akokoľvek rušivo mohli tieto opatrenia pôsobiť, po minulom ročníku, keď vyhasli dva ľudské životy, to bola cena, ktorú organizátori ochotne zaplatili. V každom prípade to bol najmä vyzdobený areál, ktorý sa aj tentoraz postaral o množstvo vizuálnych potešení. Od farebných projekcií na hlavnom pódiu, svetielok povešaných po stromoch cez pôsobivé umelecké inštalácie až po lúče svetla prenikajúce cez hustý porast topoľov a ihličnanov – pri prechádzke areálom pod „cúvajúcim“ mesiacom si neraz bolo treba pripomínať, že ide o hudobný, nie výtvarný festival. Našťastie, Uprising vie, ako na to, a ľudí do reality nalákal veľkým umelcom, ktorý sa práve chystal na hlavnom pódiu.
Umelci a šoumeni
Nikto nereprezentuje stretnutie kultúr lepšie ako Alpha Blondy, spevák pochádzajúci z Pobrežia Slonoviny, ktorý vo svojich piesňach kombinuje angličtinu, francúzštinu, arabčinu, ale aj hebrejčinu. Ako syn kresťanskej matky a moslimského otca zasvätil svoj život boju za politické práva a náboženskú rovnosť vo svete. „Nikto nemá právo robiť zo seba Boha. Nikto nemôže zabíjať v mene Boha. Pretože Boh v Tóre hovorí: nezabiješ; pretože Boh hovorí v Biblii: nezabiješ; pretože Boh hovorí aj v Koráne: nezabiješ. Preto vám odkazujeme, nespájajte so svojimi zločinmi Alaha, nespájajte s nimi ani Mohameda, pretože Alah nie je Bohom terorizmu,“ prehovoril Alpha Blondy k ľuďom. Jeho slová ešte dlho rezonovali počas skladby Crime Spirituel, ktorá v dave prebúdzala tie najčistejšie idey o humanizme a tolerancii. Reggae Alpha Blondyho obsahuje zvláštnu pridanú hodnotu, raz sa raduje, no raz trpí za celý svet. Na tento mix emócií si Uprising Festival bude ešte dlho pamätať.
Foto: Uprising Festival/Stokynooo
Pamätať si však bude aj na avizovanú hlavnú hviezdu festivalu, jamajského hudobníka Seana Paula. Žiaľ, v tomto prípade skôr v negatívnom svetle. Sean Paul mal byť ako najdrahší účinkujúci v histórii festivalu čerešničkou na torte, namiesto toho bol len zafarbeným krémom s príliš mnoho „éčkami“. Pomyselný egoradar sa rútil do červených čísel už pri úvodnej videokrútke zachytávajúcej jeho hviezdne momenty. Ľudia sa však stále tešili na skutočného Seana Paula z mäsa a kostí, no najmä na jeho hity, vďaka ktorým prerazil na prelome milénia. Tie aj prišli, no hudba sa v nich strácala pod bohatými nánosmi okázalej šou a koncert začal pripomínať priemerné karaoke. Prekvapením bola cover verzia skladby Shape of You od britského interpreta Eda Sheerana. Sean Paul už totiž dlhšie kritizuje súčasných umelcov, ktorí v tvorbe využívajú prvky dancehallu a nepriznávajú jeho jamajské korene.
Rodákovi z Kingstonu sa rozhodne nedá uprieť, že patrí k najväčším popularizátorom jamajskej hudby vo svete. Po jeho koncerte je však na mieste otázka, či už dávno neprekročil pomyselnú hranicu a pôvodná pocta dancehallu sa nestala len fraškou v službách komercie. Našťastie, piatok zachránili okrem Alpha Blondyho aj ďalšie mená. Ostrý, ale trefný politický komentár zmixovaný s údernými bítmi privádzal davy do vytrženia počas vystúpenia slovenského rapera Strapa, príjemný závan nostalgie zase v neskorých nočných hodinách priviala na hlavné pódium drumandbassová formácia Pendulum. Déjà vu s hitom Eda Sheerana nastalo počas koncertu britského MC General Levyho. Miláčik Británie Sheraan sa už dostal na vrcholy hitparád, do výberu prestížnej Mercury Prize či dokonca ako obraz do Národnej galérie portrétov v Londýne, napriek tomu, počuť ho viackrát na Uprisingu bolo viac ako prekvapivé.
Oslava vo veľkom štýle
Odštartovať sobotný festivalový deň sa oplatilo so slovenskou reggae formáciou Medial Banana, ktorá dokázala pod pódium prilákať množstvo ľudí aj napriek ostrému popoludňajšiemu slnku. Po koncerte nič nebránilo ani malému osvieženiu pri vode, kde to miestami pripomínalo prímorské letovisko počas najrušnejšej sezóny. Načerpať nové sily bol však správny krok, program dňa ešte sľuboval veľké zážitky. Príjemným naladením na večer bol aj britský reggae hudobník Macka B. Dnes sa podľa neho každý oháňa nejakými zbraňami, on však má vlastné. „Chcete vidieť moju zbraň?“ spýtal sa ľudí a následne z vrecka vytiahol malú 7-palcovú platňu. Hudba na platniach však nie je len jeho zbraňou, skvelo sa nimi oháňal aj Ivan Šedivý známy ako reggae dídžej Ichiman, ktorý minulý rok zomrel vo veku 32 rokov. Poctu na Dub Club scéne mu pripravili jeho priatelia, na pódiu nechýbal ani jeho brat Lasky zo skupiny Para, ktorá na festivale neskôr takisto vystúpila spoločne so Sendreiovcami.
Foto: Uprising Festival/Stokynooo
Rozlúčiť sa s denným svetlom a privítať noc mohli ľudia s ukrajinskou kapelou 5’nizza. Dvojčlenná akustická formácia s prehľadom dokázala ovládnuť najväčšie pódium. Žiadne veľké efekty, u 5’nizza vládne umiernenosť a pohoda. Ako členovia kapely dodali, na Slovensku sa cítia ako doma, čo len podčiarklo ich presvedčivý výkon. Dobre sa na Zlatých pieskoch zrejme cítila aj dcéra legendárneho jamajského speváka Dennisa Browna Marla Brown, ktorá si následne podmanila davy na neďalekom „zalesnenom“ pódiu. Húfy ľudí sa však už pred koncom jej koncertu presúvali pred hlavnú scénu, kde mal nastať pravý vrchol festivalu – koncert niekdajšej skupiny Boba Marleyho The Wailers.
O tom, že sa na scénu dostavili legendy, nebolo pochýb, dokonca sa miestami zdalo, akoby festival celý čas spel len k tomuto momentu. The Wailers priniesli reggae v pravom zmysle slova, reggae, ktoré náhlivých ľudí spomaľuje, agresívnych upokojuje, no lenivcov, naopak, povzbudzuje – reggae s myšlienkou, ktorú šíril aj Bob Marley. Práve jemu bola neskôr venovaná aj minúta ticha, počas ktorej sa areál rozsvietil tisíckami zapaľovačov. Nebol to však smutný moment, bol tu aj dôvod na oslavu. Predsa len, toto všetko sa podarilo len vďaka úsiliu celého produkčného tímu Uprisingu na čele so Sveťom Moravčíkom a s Rasťom Pružincom. A tí si priazeň prišli vychutnať rovno na pódium.
Uprising Festival nepotrebuje míňať zbytočne veľa peňazí na hviezdy ako Sean Paul. Už dávno je silným a svojbytným podujatím, ktoré sa napriek úzkej hudobnej profilácii kvalitou a atmosférou vyrovná tým najväčším európskym festivalom. Čo pre festival tento rok znamenal symbol X? Okrem spájania a desiateho výročia je to tiež motív na jamajskej vlajke, krížikom sa však zvyklo na mapách označovať aj miesto pokladu. Kto raz tento poklad na zlatom jazere objaví, už sa ho nebude chcieť vzdať.
