Autori vtipkujú, že ide o „šialenú performanciu, pohybujúcu sa na hranici gýča a trápnosti“, ktorá je priestorom pre extrémne emócie. Aj tento „manifest intimity“ uvedie festival Kiosk. Štvordňový program 11. ročníka prehliadky aktuálnych produkcií slovenskej nezávislej divadelnej a tanečnej scény sa začína vo štvrtok na Stanici Žilina-Záriečie.
Terčom programovej ponuky je podľa organizátorov odvážny divák. „To je človek, ktorý sa nebojí z predstavenia odísť,“ vysvetľuje pre Pravdu dramaturg Martin Krištof. „Je to trošku provokatívna odpoveď, ale pre slovenského diváka platí, že z hľadiska neodchádza. Musí to byť skutočne riadny kus, aby dal najavo, že niečo nie je podľa neho v poriadku,“ pokračuje v rozprávaní pre Pravdu. Vzápätí však zdôrazňuje, že ambíciou festivalu nie je publikum vyháňať. „Radi by sme dosiahli, aby ľudia o divadle a umení rozmýšľali. Tí, čo majú odvahu odísť, mi najviac ostávajú v pamäti a po predstavení sú najčastejšie ochotní venovať mu čas a diskutovať. Podľa mňa správne divadlo človeka vyprovokuje, niečo v ňom zmení a často rozširuje obzory,“ hovorí Martin Krištof.
Foto: archív festivalu Kiosk
Témou 11. ročníka Kiosku je skúmanie procesu. Práve príprava tanečného či divadelného predstavenia je často vzrušujúcejšia ako samotný výsledok. Pokus môže a nemusí vyjsť, keďže cestičky objavovania sú ešte nevychodené. „Vždy reagujeme na aktuálne tendencie. Všimli sme si, že za posledný rok vzniklo veľa projektov, ktoré nie sú definitívne uzavreté. Nie je ambíciou umelcov, aby vystúpili pred divákov s dokončeným dielom. Skôr sa chcú o finálnom produkte rozprávať. O tom, ako by malo predstavenie vyzerať. Proces prípravy je pre umelcov často to najvzrušujúcejšie. Zafixované predstavenie im už pri reprízach neponúka až také veľké zážitky,“ vysvetľuje dramaturg voľbu témy.
Aj preto prehliadka tento rok predstavuje skôr otvorené projekty a inscenácie, balansujúce na pomedzí tanca, divadla, výtvarnej performancie, hudobno-vizuálneho predstavenia či site-specific inštalácie. Aj diskusie sú zamerané na otázky, kedy je proces ešte tvorbou alebo ako vlastne definovať hranicu medzi zámerne otvoreným koncom a umelou postmodernou produkciou. A debatovať sa bude nielen po predstaveniach, ale aj v rámci viacerých diskusných fór – napríklad o kontextoch súčasného tanca.
„Nájsť naozaj kvalitné detské predstavenia, ktoré by sme uviedli na festivale, je skutočne trápenie. Maximálne sa objaví jedno, dve za celý rok. Zdá sa nám, že tvorcovia často predstupujú pred deti s predžutými vecami a neberú ich ako partnera,“ pripomína Martin Krištof. Aj preto vznikol na podnet festivalu a Stanice Žilina-Záriečie „family happening“ Čože? Vidličky a nože, ktorý prehliadka uvedie v premiére s ambíciou zaujať nielen detské publikum, ale aj rodičov. A čo by si odvážni diváci rozhodne nemali nechať ujsť? Slovenský audiovizuálny projekt For you Katrina. Je to hudobná šou mixujúca elektroniku, techno a pop s emotívnym hlasom a gestami performena, ktorý vystupuje pod menom Meta. Sám si vytvoril aj kostýmy v duchu post-gender looku. A tiež konceptuálnu performanciu Divadlo statického objektu, ktorej autorský tím konfrontuje prvky divadla a mágie javiskových technológií so statickosťou výtvarného umenia.
Ako vitrínu slovenskej nezávislej divadelnej a tanečnej scény navštevujú Kiosk riaditelia a dramaturgovia zahraničných festivalov i zástupcovia kultúrnych centier, aby si vybrali ako hrozienka to najzaujímavejšie, čo nezávislá domáca produkcia ponúka. A obohatili tým aj vlastné prehliadky.
