Klasický rock, post rock, elektronika, folk, punk, hip-hop, dream pop či indie. Výber je bohatý. Na pódiu sa však predstavujú každoročne najmä zástupcovia slovenskej alternatívnej hudobnej scény. Tento ročník festivalu láka menami ako Walter Schnitzelsson, Malalata, Vrbovskí víťazi, Tolstoys, Says, Luvver, Anunnaki či Our Stories. Na festivale zahrá tiež prvýkrát aj kapela zo zahraničia Zemljotres. Srbskí rockeri z Vojvodiny vystupujú v nezvyčajných kostýmoch s použitím rôznych rekvizít. Festival Končiny láka tiež projekciami krátkych animovaných filmov, workshopom na tému ako žiť bez plytvania a bez smetí či ranným cvičením jogy.
Foto: Kristína Králiková
„Organizáciu sme prebrali po partii, ktorá to robila viac-menej punkovo, ako DIY festival, bolo to zamerané na hudbu najmä 60. rokov a éru hippies, na čo odkazoval aj samotný názov Vúdstok. Najskôr sme to v takom duchu udržiavali, ale potom sme si povedali, že to chceme posunúť niekam ďalej. Chceli sme to zamerať viac na alternatívnu scénu. A ako sme sa posunuli v štýle, tak sme zmenili aj názov, ktorý je viacznačný. Odkazuje na objavovanie nových hudobných končín, ale aj na lokalitu festivalu, keďže ide akoby o miesto na konci sveta,“ priblížil príbeh festivalu pre Pravdu jeho riaditeľ Andrej Rafaj.
„Za posledné tri roky síce vzniklo na Slovensku veľmi veľa festivalov, ale myslím, že odlíšiť sa môžeme najmä priestorom. Ide o jeden z najvyššie položených festivalov na Slovensku. Je to v prírode, na lúke, sú tu naozaj krásne scenérie, vládne komorná, rodinná atmosféra. Ambícia terajších festivalov je mať čo najviac návštevníkov, byť čo najväčším, ale my sa to, naopak, snažíme držať v rovine zhruba do 700 ľudí,“ odpovedal Rafaj na otázku, čím sa snaží festival odlíšiť od iných podujatí.
Foto: Kristína Králiková
Napriek tomu, že voľnočasová organizácia festivalu nie je zďaleka jednoduchá a žiada si veľa trpezlivosti a nervov, ambiciózna partia, ktorá sa pozná z Púchova a organizuje aj počas roka viaceré hudobné akcie, zatiaľ o ukončení festivalu neuvažovala. Ako povedal sám Rafaj, v rámci organizácie zatiaľ nemali nejaké skeptické myšlienky: „Baví nás to a napĺňa, ľudia k nám radi chodia. Pokiaľ by sa stalo, že by nastal ročník, kedy by prišlo naozaj málo ľudí alebo by sa stalo niečo zlé, asi by sme uvažovali o tom, či to má vôbec cenu. Ale našťastie máme zatiaľ stále len pozitívnu spätnú väzbu. Práve tá nás drží najviac nad vodou a motivuje nás k tomu, aby sme pokračovali aj v ďalších rokoch.“
