Český súbor Collegium 1704 je synonymom slohovej autentickosti a technickej brilantnosti v domácich i medzinárodných reláciách. Ich nový projekt, zrealizovaný dirigentom Václavom Luksom a mezzosopranistkou Magdalenou Koženou, má názov Záhrada vzdychov. Zahŕňa ukážky z diel Georga Friedricha Händela a piatich talianskych autorov (Vinci, Gasparini, Marcello, Leo a Sarri) s opusmi, s ktorými sa bežne nestretávame.
Opustené barokové hrdinky sa v kantátach z posledných desaťročí 17. a prvej polovice 18. storočia zmierujú so svojím tragickým osudom. Sú to programové útvary, ktorých obsah pretavila Kožená s Luksovým ansámblom do osobných drám. Demonštrovala, ako má znieť dramatický recitatív, ako štýlová, dynamicky a výrazovo modelovaná fráza, ako ornamenty ozdobného spevu. Collegium 1704 svojou energiou, bravúrnou súhrou a nespočetným spektrom nuáns každého druhu vytváral citovo intenzívnu atmosféru, priestor na rozjímanie a vychutnávanie umenia veľkých majstrov baroka.
Dva zahraničné orchestre zavítali do Bratislavy z Moskvy a Lodže. Oba stavili na vlastnú národnú tvorbu a v rámci nej aj na publikom obľúbené opusy. Veľký symfonický orchester P. I. Čajkovského priviezol monotematický program s „hitmi“, akými sú Koncert pre klavír a orchester b mol a Symfónia č. 4 f mol od skladateľa, zdobiaceho meno telesa. Doplnkom a hneď v úvode dôkazom, že Moskovčania pod rukami Vladimíra Fedosejeva sa vedia pohrať aj s najjemnejšími odtieňmi dynamiky, bola orchestrálna úprava Ročných období. V populárnom klavírnom koncerte preukázal Andrei Korobeinikov, že je nielen technickým virtuózom, strojcom mohutných akordov, ale aj kúzelníkom v priehľadnom rozvíjaní lyrických tém. V Štvrtej symfónii bez taktovky dirigujúci Fedosejev vyťažil jej náladové zlomy a bohatý vnútorný obsah, odrážajúci ťažké duševné rozpoloženie Čajkovského. Vďaka prvotriednemu orchestru vyvrcholil večer triumfálne a publikum si vyžiadalo dva prídavky.
Filharmónia Artura Rubinsteina Lodž s dirigentom Pawlom Przytockim sa tiež držala poľskej tvorby, no zo známych diel zaznel len Koncert pre klavír a orchester č. 1 e mol Fryderyka Chopina. Mladý Rakúšan Ingolf Wunder v ňom demonštroval výbornú techniku a zmysel pre nesentimentálne básnenie. Svoju mnohotvárnosť doložil aj v kontrastných prídavkoch. Po trocha rozpačitejších Quatre dances polonaises od Alexandra Tansmana v druhej polovici večera mala lodžská filharmónia možnosť preukázať svoju vyspelú interpretačnú výbavu v inštrumentačne neľahkej, neskorým romantizmom nasiaknutej Symfónii č.2 B dur od Karola Szymanowského.
