Hudba zajtrajška cestuje v čase. Cieľová stanica: NEXT

, 27.11.2018 09:00, aktualizované: 19:45
Fatima Al Qadiri
Na festivale NEXT vystúpi aj pôvodom kuvajtská producentka Fatima Al Qadiri. Autor:

Tých, pre ktorých hudba nie je len výsledkom jednoduchého vzorca niekoľkých sloh a chytľavého refrénu, ale skôr vyústením stále sa meniacich kreatívnych prístupov, čaká jedno z najzaujímavejších podujatí roka. Prierez toho najoriginálnejšieho na medzinárodnej, ale aj domácej scéne inovatívnej hudby ponúkne od stredy do soboty 19. ročník festivalu NEXT, ktorý obsadí A4 – priestor súčasnej kultúry v Bratislave.

„Cieľom NEXT-u je hľadať v hudbe nové, inšpiratívne aspekty. Nemusí ísť len o populárnu, ale aj o súčasnú klasickú či improvizovanú hudbu, alebo avantgardnejší džez. Hudba sa neustále vyvíja, takže neustále vznikajú aj nové metódy, ktoré sa dajú len ťažko zaradiť. Snahou festivalu je tieto myšlienky a nápady vyhľadať a priniesť divákom. Často ide o veľmi silné autorské výpovede a individuálny pohľad na to, ako hudba dneška či dokonca hudba blízkej budúcnosti môže znieť,“ približuje filozofiu festivalu jeho umelecký riaditeľ Slávo Krekovič.

Už počas úvodného festivalového dňa otestuje sluchové ústrojenstvo publika špeciálna zvuková aparatúra The Pentacle. Návštevníci sa tak ocitnú „v objatí“ priestorového surround systému tvoreného osemnástimi reproduktormi. „Zmyslová skúsenosť sa v tomto prípade približuje surroundovému ozvučeniu v moderných kinosálach, s tým rozdielom, že tentoraz ide čisto o hudobný zážitok. A rozdiel bude cítiť aj v tom, ako s ním budú narábať jednotliví autori. Ľudia môžu mať pocit, že zvuk sa hýbe v priestore, rýchlo sa strieda, obchádza okolo – môže robiť prakticky čokoľvek. U nás tieto systémy nie sú na koncertoch bežné. Viackanálový zvuk sa dal zažiť napríklad v štúdiu Slovenského rozhlasu, ale tam sa elektroakustické skladby často púšťali z pásu už dopredu pripravené. My sa snažíme ukázať skôr tvorbu vznikajúcu naživo, v danom čase a priestore,“ tvrdí Krekovič.

Do bratislavského klubu však v stredu nepríde len unikátna zvuková aparatúra z Amsterdamu, ale aj hostia z Kórey či Mexika, ktorí predvedú premiéry projektov vytvorených špeciálne na objednávku „áštvorky“ a holandského festivalu Sonic Acts. Ako sľubujú organizátori festivalu, návštevníci zažijú „štyri pohľady na fyzické sprítomňovanie zvuku“. Ani ďalšie dni však nebudú zaostávať. Lákadlami NEXT-u sú aj pôvodom kuvajtská producentka Fatima Al Qadiri, talianska hudobníčka Caterina Barbieri či slávne improvizačné trio AMM. Celkovo diváci zažijú viac ako dvadsať koncertov interpretov z USA, Kanady, Talianska, Veľkej Británie, Holandska, ale aj z Tanzánie, Maďarska či zo Slovenska.

„Fatima Al Qadiri je známa postava etablovaná na alternatívnej pop-scéne, kam vždy prinášala presahy v podobe angažovaných politických či spoločenských tém. Jej audiovizuálna performancia Shaneera, ktorá mieša blízkovýchodné kultúrne prvky s progresívnou elektronikou, pôsobí do istej miery provokujúco. Inak by to mohli vnímať v Kuvajte, odkiaľ pochádza, a celkom inak zase u nás,“ približuje Krekovič hudobníčku, ktorá na festivale vystúpi v piatok večer. Caterina Barbieri, ktorá sa predstaví v sobotu, zase do veľkej miery využíva minimalizmus a opakovanie: „Princíp repetitívnosti je prítomný v mnohých tradíciách, no najviac ho v 60. rokoch spopularizovali skladatelia vážnej hudby. A na Stevea Reicha a mnoho ďalších vedome odkazuje aj Barbieri. V jej prípade je však zaujímavé použitie modulárneho syntetizátora, ktorý prináša dnes opäť veľmi aktuálnu estetiku.“

Umelecký riaditeľ festivalu má však aj svoj osobný tip. Návštevníci by podľa neho nemali vynechať koncert britského improvizačného tria AMM, ktoré tvoria Keith Rowe, Eddie Prévost a John Tilbury: „Pôjde možno o jeden z posledných koncertov zoskupenia, ktoré zakladalo voľnú improvizáciu vo Veľkej Británii. V dôsledku pokročilého veku už veľmi nekoncertujú, a práve preto to bude celkom raritná príležitosť.“

Počas štyroch dní sa ľudia stretnú s hudobnou „všehochuťou“. Jedinou podmienkou, ktorú si festival kladie, je mať oči aj uši otvorené dokorán. „Či ide o hudbu, alebo o široko definovanú prácu so zvukom, to je hlavne v uchu poslucháča. Pojem hudba je síce viazaný určitými konvenciami, no zoberme si napríklad Johna Cagea. Hudbu sa už pred vyše polstoročím snažil rozšíriť na akékoľvek možné zvuky, ktoré je človek schopný vnímať, a to aj také, ktoré nie sú vytvárané za účelom odohrať ich na koncerte. S týmto prístupom sa už dnes pracuje bežne. Hudba môže byť čokoľvek od terénnych nahrávok až po elektronické zvuky alebo improvizovanú hudbu. Ide o veľmi široké spektrum a ťažko povedať, či vôbec má nejaké hranice,“ tvrdí Krekovič, podľa ktorého slovenská tvorba ešte stále trochu dobieha tú svetovú.

„Elektronická hudba sa u nás veľmi neučí na školách, takže skladatelia nie sú až do takej miery zvyknutí pracovať s novými technológiami. Popri akademickom prostredí sa však vyvinula veľmi silná scéna, ktorá je porovnateľná s tým, čo sa práve deje vo svete. A práve týchto slovenských hudobníkov, ako je napríklad Bolka, projekt Anny Čonkovej Stavros Papadopulos či Nina Pixel chceme na festivale uviesť do svetového kontextu,“ dodal.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Bratislava #festival #hudba #Next #A4 – priestor súčasnej kultúry
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku