Veľkolepý záver festivalu Sziget: Blesky aj škola rocku

Desiatky svetoznámych uznávaných a oceňovaných kapiel či interpretov rôznych žánrov rozdelených do siedmich dní, státisíce divákov zo všetkých možných krajín. Čo najpestrejšie outfity, úsmevy na tvárach, všade dobrá nálada a príjemná atmosféra. Človek ako keby sa dostal do iného sveta. Do takého, z ktorého sa ťažko odchádza. O to viac, ak sa tam objaví nie na sedem dní, ale len na jeden.

14.08.2019 17:05
Foo Fighters Foto:
Skupina Foo Fighters na záver festivalu predviedla dvaapolhodinovú školu rocku.
debata (1)

Šťastlivci, ktorí boli v utorok 13. augusta na budapeštianskom Sziget festivale, budú mať na čo spomínať. Festival v stredu 7. augusta vo veľkom otvoril britský čarodejník s akustickou gitarou Ed Sheeran, zakončili ho a ovládli Foo Fighters na čele s charizmatickým Daveom Grohlom. Diváci tak mohli vidieť naživo jedného z bývalých členov legendárnej Nirvany. Dokonca hneď dvoch, keďže jej členom bol istý čas aj gitarista Pat Smear, Grohlov kolega v súčasnej partii.

Ticho pred búrkou

Po príchode do areálu na veľkých obrazovkách svietili výstrahy, že večer je očakávaný silný dážď, vietor a búrky. Signalizovala to aj festivalová aplikácia s tým, že si na seba a svojich kamarátov treba dávať pozor. Obloha nebola ani zďaleka slnečná, a tak prišiel strach, ako to vôbec bude večer vyzerať. A či sa náhodou pre zlé počasie nezrušia nejaké koncerty, respektíve ten hlavný – Foo Fighters. Dave Grohl však nakoniec nejako zázračne zariadil, aby matka príroda s búrkami a dažďom počkala, kým sa skončí ich koncert. Začalo totiž pršať presne vtedy, keď skončili svoju neuveriteľnú 160-minútovú epickú rockovú šou.

Prvou kapelou na hlavnom pódiu boli britskí „alternatívci“ Frank Carter & The Rattlesnakes a návštevníkov dostali patrične do varu. Ich výkon nijako neohúril, no zároveň neurazil. Nasledoval ich o niečo starší krajan Johnny Marr, známy najmä z kapely The Smiths či vďaka jeho spolupráci so skladateľom Hansom Zimmerom. Predviedol milé, trocha komornejšie vystúpenie než jeho predchodcovia a potešil hitmi Bigmouth Strikes Again, Hi Hello, Easy Money či coverom Depeche Mode I Feel You.

Následne sa do prednej časti pred pódium začalo hrnúť množstvo najmä mladých ľudí zhruba do dvadsať rokov s tričkami Twenty One Pilots, a už keď sa na pódiu začali objavovať kulisy danej kapely, publikum ako zmyslov zbavené kričalo a tlieskalo. Keď konečne prišlo americké duo – spevák Tyler Joseph a bubeník Josh Dun, nastal priam ohlušujúci ošiaľ. Napriek tomu, že dvojici nemožno uprieť hudobné nadanie a prácu s publikom, jej vystúpenie bolo pomerne pozérske a zároveň rozpačité.

Čo najviac hudobných nástrojov bolo iba vysamplovaných a pustených umelo, Joseph len párkrát vzal do rúk basgitaru a zahral pár tónov, aby sa nepovedalo. Celé to pôsobilo, akoby to bolo robené len pre efekt, pričom akákoľvek emócia unikala. Navyše počas hodiny a pol hrania vystriedali hudobníci viacero kostýmov, akoby si pomýlili pódium s módnou prehliadkou. Joseph tiež spieval miestami s kuklou, Dun zase občas so šatkou cez tvár, snažiac sa pohybmi imitovať Travisa Barkera z Blink 182. Publiku však nič z toho neprekážalo a odmenili ich obrovskými ováciami.

Dlhý večer s Davidom Grohlom

Našťastie po nich prišli už hlavné hviezdy večera – Foo Fighters a priniesli extrémnu dávku pozitívnej energie a dvaapolhodinovú školu rocku. Set otvorili piesňou In My Life, pokračovali hitmi Learn To Fly a hádam najznámejšou The Pretender, keď dav radostne skákal a pomáhal Grohlovi so spevom. „Dnes nás čaká dlhý večer, chcem, aby ste to vedeli. Zahráme vám niečo z každého nášho albumu, ktorý sme za 25 rokov spravili. A budeme vám hrať, až pokým nám neprídu povedať, aby sme odišli,“ burcoval spevák predtým, než na konci koncertného mostíka zaspieval tým, čo sa neušlo miesto úplne vpredu, baladu My Hero. A bolo vidno, že si to maximálne užíval. Pomedzi skladby klasicky hláškoval, vtipkoval a roznášal radosť k divákom. Nebolo tak vidno len smiech, ale aj slzy dojatia.

Po ďalšej krásnej balade These Days a energickej „vypaľovačke“ Walk, keď si Grohl šiel vykričať hlasivky, hudobníci spravili malú výmenu. Na spevákovo miesto šiel bubeník Taylor Hawkins a Grohl napochodoval radostne za bicie, odkiaľ to dobre pozná už z dôb Nirvany. A keď začala hrať basgitara, hneď rozpoznateľný riff nestarnúcej geniálnej skladby Under Pressure od Queen, všetci vedeli, čo ich čaká.

Po Wheels, Run a Monkey Wrench zase nasledoval moment, ktorý si budú všetci pamätať do konca života, pretože nič podobné pravdepodobne už nezažijú. „Mám rád svoju prácu. Pri akej inej práci by som mohol sledovať v diaľke šialene veľké blesky a zároveň vás baviť našimi skladbami? Viete, nemôžete okašľať matku prírodu. Keď chce, aby pršalo, prší. Ja by som teraz trochu dažďa prijal, mám ho rád a popravde, potreboval by som teraz súrne sprchu,“ zažartoval Grohl. „Tam v diaľke to vyzerá, akoby obloha mala vlastnú rockovú šou. Prosím zhasnúť všetky svetlá na pódiu. Počas tejto skladby sa nepozerajte na mňa, ale na oblohu a blesky. Toto je lovesong pre matku prírodu,“ dodal Grohl a nikto ho neváhal poslúchnuť. Následne zaspieval v úplnej tme skladbu Big Me z prvého albumu kapely a bol to vskutku nádherný zážitok.

Na ostrove slobody a lásky sa ich šou však už vtedy schyľovala pomaly, ale isto ku koncu. Hudobníci nenechali nič na náhodu a zahrali jednu zo svojich najznámejších piesní Best of You, no spevák uviedol, že ešte zďaleka nie je pripravený odísť. Počas skladby spievali už úplne všetci a na plné hrdlo. Následne Grohl predstavil aj tri vokalistky, ktoré si na koncert vzali so sebou, pričom prezradil, že jednou z nich, ako inak tá v tričku Nirvana, je jeho trinásťročná dcéra Violet. Stihol tiež dodať, že je zároveň nesmierne rád a hrdý, že s ňou môže byť na jednom pódiu.

Aby toho však nebolo málo, pred záverečným kúskom Everlong Grohl opäť ukázal, že nie je len skvelý hudobník, ale aj človek. Keď zbadal, ako partia ľudí vytrvalo drží nad hlavami „vozičkára“, povedal, že chce, aby prišiel za ním na pódium. Spomenul si zároveň na dievča, ktoré naňho ešte počas skladby My Hero fúkalo bublinky z bublifuku. „Priveďte mi sem aj to bublinkové dievča, mám rád bublinky,“ s úsmevom dodal. Oboch divákov objal a zostali s ním na pódiu až do konca skladby. Foo Fighters tak publikum nielen dostali do varu, ale aj rozcítili a postarali sa o krásny zážitok, na aký sa nezabúda a deje sa naozaj možno len raz za život.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 1 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Sziget #Ed Sheeran #Foo Fighters #Twenty One Pilots