Trinásty ročník prináša novú sekciu celovečerných animovaných filmov. Takže okrem krátkych filmov, ktoré sú ťažiskom nielen festivalu, ale aj animovanej tvorby ako takej, môžu návštevníci dohnať resty klasikami.
Začať sa dá napríklad Švankmajerovým filmom oceneným na festivale v Annecy, kde sa stal svojho času najlepším filmom, Niečo z Alenky (1988) či kultovou japonskou vojnovou drámou Bosý Gen (1983) v réžii Mori Masakiho. Filmár nadviazal na manga komiks Keidžiho Nakazawu. Ten sa v kreslenej sérii v 70. rokoch vysporiadal s vlastnou skúsenosťou, so zhodením atómovej bomby na mesto Hirošima, kde v tom čase s rodičmi žil.
Poď sa stať dieťaťom
Jan Švankmajer je nielen filmár, ale predovšetkým výtvarník, bábkar, poet, skrátka všestranný umelec. Niečo z Alenky je síce kategorizovaný ako hraný film, no podobne ako v ostatných svojich fantáziách pracuje Švankmajer s bábkami, animáciou a so scénografiou. Scéna zasahuje do deja rovnako ako postavy, ožíva. Jeho diela sú subverzívne, slobodné, posúva v nich hranice možného do polôh absurdných, nadväzujúc na surrealistické tendencie. Švankmajer má však vlastný tvorivý manifest a kto pozná jeho filmy, vie, že diváka rád rozosmeje, spochybní jeho logiku aj ho vystraší.
No a keď sa Švankmajerovo vnímanie stretne s fantáziou Lewisa Carrolla, na ktorého literárnu predlohu Alica v krajine zázrakov vo filme nadväzuje, je to bomba s dvoma spínačmi. Oba však otvárajú spomienky na detstvo. To Švankmajerovo, ktoré sa vo filme Niečo z Alenky nenápadne zrkadlí, si divák okamžite privlastní aj napriek ponurej atmosfére. Podmienkou však zostáva odpútať sa od reality a snívať. Niečo z Alenky je navyše Švankmajerov dlhometrážny debut a môže byť zaujímavé zasadiť ho do kontextu jeho neskoršej tvorby.
Bosý Gen bol vôbec prvou mangou preloženou do angličtiny a príbeh odohrávajúci sa počas druhej svetovej vojny v meste Hirošima nesie na pleciach šesťročný chlapec Gen. Vojna je zobrazená z jeho perspektívy, ako dieťa ju húževnato zvláda s úsmevom na perách, no kto pozná dejiny, veľmi dobre vie, čo sa v Hirošime na konci vojny stalo.
Treba sa aj smiať
Železný obor je fantazijný príbeh o chlapcovi, ktorý sa skamaráti s obrovským robotom z vesmíru, no ako to už býva zvykom, vláda chce mimozemšťana zlikvidovať. Aj vám tá synopsa nápadne pripomína klasiku žánru E. T. – Mimozemšťan? Tento film sa však odohráva počas studenej vojny v americkom mestečku a jeho režisérom je Brad Bird, áno ten, čo natočil slávne Ratatouille a Rodinku úžasných.
Rango bol podľa americkej akadémie animovaným filmom roka 2011 a Gore Verbinski v ňom kombinuje poriadny žánrový guláš. Chameleóna Ranga vyženie náhoda na vyprahnutú púšť, kde ako pravý westernový hrdina v havajskej košeli zápasí s nástrahami divočiny. Na pozadí príbehu naznačuje filmár ekologickú postapokalypsu a jej dosah na charaktery obyvateľov. Tí Ranga škodoradostne pasujú za šerifa, aby ho mohli zasypať požiadavkami a nesplniteľnými úlohami.
Toto ani zďaleka nie je program celého festivalu, súčasťou sú stále sekcie ako panoráma či medzinárodná súťaž videoklipov, súťaž slovenských aj medzinárodných filmov. Hosťami festivalu sú napríklad umelecké duo Ové Pictures a hudobný program dotiahnu do dokonalosti napríklad Stroon či (anti) dídžejka Funky Fairy, ktorá zahrá na želanie. Zarapuje Fvck_Kvlt a do noiseovo dubových polôh položí kontajner na stanici Katov Syn(th).
