Slovenská kultúra vstúpila do roku 2021 s podlomenými nohami. O to viac zamrzelo, že v slovenskom návrhu Plánu obnovy, ktorý vznikol so zámerom "resuscitovať” členské krajiny EÚ postihnuté pandémiou, slovo kultúra vôbec nefigurovalo.
Aj napriek tomu, že kultúrny a kreatívny sektor je jeden z troch najviac koronakrízou postihnutých oblastí po automobilovom priemysle a cestovnom ruchu.
Foto: Zuzana Smolková
Štátom nezriaďovaná kultúra sa podľa predseda Hudobnej únie Slovenska Pavla Smolku v súčasnosti nachádza v stave klinickej smrti.
Slovensko ako jedna z mála krajín v EÚ vôbec nemá v pláne obnovy samostatnú kapitolu pre kultúru. {* koniec-sablona *}Plán obnovy Smolka vôbec nepovažuje za dostatočný:
„Slovensko ako jedna z mála krajín v EÚ vôbec nemá v pláne obnovy samostatnú kapitolu pre kultúru. Plán obnovy v zásade pamätá iba na obnovu historických pamiatok v kapitolách niektorých ministerstiev, nie ministerstva kultúry. Pritom Plán obnovy je primárne vymyslený na to, čo bude ďalej, po covide, vo všetkých oblastiach postihnutých covidom, a teda aj v kultúre.“
Na otázku denníka Pravda, prečo v návrhu Plánu obnovy chýba kultúra, odpovedá hovorkyňa rezortu Zuzana Viciaňová: „V aktuálne zverejnenom návrhu sa nachádza v rámci „Zelenej obnovy budov“. Pre reformu ministerstvo našlo partnera na ministerstve dopravy a výstavby a celková hodnota tohto komponentu je 700 miliónov eur. “
Ako ďalej uviedla, na návrhoch rezort stále pracuje. Pod Zelenou obnovou budov si máme predstaviť „pasportizáciu národných kultúrnych pamiatok“, teda zhodnotenie ich stavu a s tým spojenú reformu pamiatkových úradov. V pláne sú tiež tri ďalšie reformy, ktoré sa majú týkať rozdrobenej knižničnej siete, médií a umeleckých fondov.
Umelci sú nahnevaní
Ľudia zamestnaní v kreatívnom a kultúrnom priemysle, ktorí nemôžu vykonávať svoju prácu, považujú vyššie vymenované plány na obnovu kultúry po covide za absurdné. Ministerské zámery akoby ignorovali realitu ľudí, ktorých kríza postihla fatálne.
Reforma knižničného systému, zefektívnenie rozhodovania pamiatkových úradov či obnova budov v súvislosti s krízou, v ktorej sa kultúra momentálne nachádza, pôsobia ako päsť na oko. Akoby si ministerstvo stále nedokázalo predstaviť, čo sa „tam dole“ odohráva.
Foto: Archív TASR, Jaroslav Novák
Usporiadať festival, ktorý zamestná stovky ľudí alebo vytvoriť program kultúrneho centra, ktoré tak na sezónu či celý rok dá prácu desiatkam ľudí, v súčasnosti nie je možné. A plánovať kultúru nemožno ani na druhú polovicu roka, pretože situácia je nevyspytateľná a ľuďom dochádzajú sily i prostriedky. Príkladom je známy filmový festival Febiofest, už dvakrát pre pandémiu zrušený.
Ak sa nestane zázrak, zrejme ani tento rok sa nebude konať najväčší hudobný festival Pohoda, rovnako aj ďalšie kultúrne akcie, predstavenia, koncerty…
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Speváčka Katarína Knechtová situáciu v kultúre komentuje slovami: „Ja k tomu poviem len jedno. Pani Milanová by mala odstúpiť. Myslím, že mala dosť času nás presvedčiť o schopnosti vykonávať svoju činnosť. Bohužiaľ, nevie,. kde je sever, a preto si myslím, že bez toho, aby na tomto poste sedel človek, ktorý má páru o tom, ako veci v kultúre fungujú, sa nikam nepohneme…“
Herečka Táňa Pauhofová na otázku čo by podľa nej pomohlo kultúre najviac, odpovedá: „Keby ju tí, pre ktorých je stále nejakou nedefinovateľnou záťažou a zároveň majú moc rozhodovať o jej budúcnosti, skúsili objaviť. V sebe, okolo seba, keby dokázali – aspoň sprostredkovane – pochopiť a vnímať jej dôlezitosť, benefit a prínos pre celú spoločnosť. Keď jej tú hodnotu priznajú, keď pochopia, že nás definuje, možno sa začnú podľa toho aj správať a začnú počúvať aj odborníkov z oblasti kultúry – lebo aj takí existujú.“
Strategický hráč?
Čo sa do Plánu obnovy dostane, závisí od každej krajiny EÚ. „O tom, do čoho sa budú investovať peniaze, rozhodujú samotné členské štáty, môžu si to nastaviť podľa vlastných potrieb, samozrejme s ohľadom na odporúčania Európskej komisie,“ vysvetlila Ingrid Ludviková zo zastúpenia Komisie na Slovensku.
Teda zatiaľ čo u nás sa kultúra v Pláne obnovy priamo nespomína, napríklad v susednom Česku kultúra svoje miesto v Pláne má. Platforma Kreativní Česko na svojom webe zdôrazňuje, že predstavitelia EÚ už počas jesenných rokovaní videli v kultúre strategického hráča "novej Európy.” Naše ministerstvo kultúry živí tieto idey len vo verbálnej rovine – v podobe vyjadrení ministerky Natálie Milanovej o tom, aká je kultúra dôležitá. Medzitým živorí mnoho podporných profesií, ktoré sú súčasťou chodu kultúry ako napríklad osvetľovači, zvukári, maskéri a pod. Zaniká aj mnoho kultúrnych centier či nezávislých divadiel, ktoré doposiaľ fungovali vďaka dobre nastaveným grantovým systémom. Nemožnosť vykonávať živú kultúru v čase pandémie ich krehký biorytmus zničil alebo pomaly umŕtvuje.
Kým Česko zahrnulo budovanie kultúrnych centier v regiónoch do svojho Plánu obnovy, slovenské ministerstvo ich rieši osve. Ich budovanie avizovalo už koncom vlaňajška a do roku 2027 by tak malo vzniknúť sedemtisíc nových pracovných pozícií. Lenže to nerieši súčasnú kritickú situáciu. V rámci Plánu obnovy sa naši umelci môžu uchádzať akurát tak o pracovné pozície na staveniskách, pri rekonštrukcii či pasportizácii národných kultúrnych pamiatok a triedení depozitárov. Rezort kultúry si necháva zadné vrátka s tým, že Plán obnovy je živý dokument a bude sa rozširovať.
Ministerstvo by si malo konečne uvedomiť, že kultúru vytvárajú hlavne ľudia. Som zvedavý, kto bude vytvárať celoročný kvalitný obsah v opravených pamiatkach, keď kreatívci budú radšej robiť v Tescu alebo odídu preč.Z diskusie na facebookovej stránke Ministerstva kultúry
Kultúrna obec je už voči vedeniu rezortu skeptická. Po zverejnení Plánu obnovy sa na facebooku ministerstva rozbehla búrlivá diskusia. "Ministerstvo by si malo konečne uvedomiť, že kultúru vytvárajú hlavne ľudia. Som zvedavý, kto bude vytvárať celoročný kvalitný obsah v opravených pamiatkach, keď kreatívci budú radšej robiť v Tescu alebo odídu preč. Veď príjem z návštevnosti v štátnych kultúrnych organizáciách (múzeá, pamiatky, divadlá atď.) je jeden z najmenších v EU. To sa do plánu obnovy nedalo zahrnúť aspoň technické vybavenie pre SND, ktoré je 20 – 30 rokov staré?” pýta sa diskutér Patrik Kubizna.
Miro Zwiefelhofer kladie otázku: „Ja som napríklad zvedavý na to, čo sa stane, keď EK pošle tento náš fantastický plán na prepracovanie, pretože výmena okien a osádzanie tepelnej izolácie asi nie je práve to, čo by sa dalo nazvať novými zručnosťami a inováciou.“
Zadlžení až po uši
Kultúra teda v Pláne obnovy zatiaľ samostatne nefiguruje. „Ani doterajšie formy pomoci neboli dostatočné, pretože nie sú schopné zahrnúť všetkých jednotlivcov,“ hovorí predseda Hudobnej únie Slovenska Pavol Smolka.
"Ak má prísť nejaká zmysluplná pomoc, musíme sa vrátiť na začiatok, do marca 2020, a upraviť daňové a odvodové povinnosti, aby sa z ľudí, ktorí nemôžu platiť odvody, nestávali dlžníci voči štátu. Pretože ako dlžníci, hoci nie vlastnou vinou, nemôžu žiadať štát o akúkoľvek podporu. Vyzerá to ako Hlava XXII.”
Foto: Ladislav Vallach
Smolka rekapituluje, aká bola doterajšia pomoc. Koncom roka mohli umelci žiadať štipendium v mimoriadnej výzve Fondu na podporu umenia, no išlo o príspevok na tvorbu. Navyše maximálna poskytnutá suma pre jednotlivca, ktorý musí odovzdať dielo, bola tritisíc eur.
„Bol to skôr motivačný príspevok na tvorbu umeleckých diel a umeleckých výkonov, nebol určený na pokrytie živobytia,“ hovorí Smolka s tým, že suma je omnoho nižšia ako odvody, ktoré museli umelci od začiatku pandémie zaplatiť.
„Ďalšia priama pomoc bola vyhlásená 29. decembra 2020 pre právnické osoby, teda firmy pôsobiace v oblasti kultúry, prostredníctvom ministerstva hospodárstva SR, vďaka ktorej je možné preplatiť časť nákladov právnickej osobe, ktorá je v strate. Snažili sme sa ministerstvo od augusta presvedčiť, že táto schéma nie je vhodná pre našu realitu, lebo „trestá“ spoločnosti, ktoré sa snažili robiť a zarobiť aspoň niečo, aby v strate neboli aj v ťažkých časoch – a tie pomoc vlastne nedostanú nijakú. Alebo minimálnu,” približuje Pavol Smolka. Dodáva, že kultúra funguje v úplne inom režime ako "bežné“ odvetvia hospodárstva.
Za 10 mesiacov pandémie pomohol štát nezriaďovanej kultúre celkovo sumou 1 092 200 eur. Z úst viacerých ministrov lietali desiatky miliónov eur, a spoločnosť takto mohla nadobudnúť dojem, že sa ľudia z kultúry neustále sťažujú.Pavol Smolka, hudobník a predseda Hudobnej únie Slovenska
„Táto výzva je už v tretine svojho trvania, uzatvára sa 31. marca 2021, a doteraz z celého Slovenska prišlo len 32 žiadostí a z nich len desať (!) ministerstvo hospodárstva vyhodnotilo ako oprávnených. To už je obrovská hanba a trapas, z ktorého by v inej krajine pre takýto úrad a tento neadresný postup vyvodili dôsledky. Len u nás sú ľudia zvyknutí, že si tí, ktorí potrebujú pomoc, sami požičajú a zadlžia sa ešte viac, len aby prežili.“
Ďalšia výzva z ministerstva kultúry (pre technické a obslužné profesie) tiež pomohla len 269 žiadateľom, pričom ministerstvo sľubovalo zlepšiť situáciu tisíckam ľudí. „Za 10 mesiacov pandémie pomohol štát nezriaďovanej kultúre celkovo sumou 1 092 200 eur. Z úst viacerých ministrov lietali desiatky miliónov eur, a spoločnosť takto mohla nadobudnúť dojem, že sa ľudia z kultúry neustále sťažujú,“ prízvukuje Smolka.
Rumunsko podľa jeho slov poskytlo jednu miliardu eur. „Nie je problém v tom, že pre kultúru peniaze nie sú, ale zatiaľ sa nedokázali nastaviť funkčné a adresné schémy. Pritom by úplne stačilo prevziať a skopírovať to, čo funguje v iných krajinách EÚ,“ tvrdí Smolka.
Čo hovoria na Plán obnovy
Alexandra Kusá, generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie:
Dlhodobé podfinancovanie kultúry nadobudlo také rozmery, že uvítame akýkoľvek zmysluplný plán na zlepšenie.
Branislav Panis, generálny riaditeľ SNM:
Kultúra na Slovensku sa kontinuálne borí s mnohými problémami, na ktoré by sme nemali zabúdať ani v tomto covidovom období. Osobne vidím v Pláne obnovy veľkú možnosť pomôcť k riešeniu aspoň niektorých z nich. Z pohľadu Slovenského národného múzea ide najmä o prípravu programového a cieľavedomého plánu obnovy nášho kultúrneho dedičstva, ktorého stav je skutočne havarijný. Druhou možnosťou je vybudovanie siete zdieľaných depozitárov na uloženie zbierkových predmetov po celom Slovensku, z ktorých by mali úžitok nielen štátne, ako aj samosprávne inštitúcie. Vytvorila by sa tým rezerva na mnoho rokov dopredu a najmä by sa šetrili náklady a ľudské zdroje v prípade zdieľaných pracovísk (energie, digitalizácia, ošetrovanie zbierkových predmetov, a pod.).
