Festival Berlinale je nutný aj bez kina

Festival Berlinale by sa tradične konal práve v posledných zimných dňoch februára, kiná v Berlíne sú však rovnako ako v prevažnej časti sveta pre pandémiu zatvorené, a tak sa festival presúva do on-line priestoru.

26.02.2021 08:00
debata
Juhokórejský režisér Hong Sang-soo si len vlani... Foto: Berlinale
Film Introduction Juhokórejský režisér Hong Sang-soo si len vlani odniesol z festivalu cenu za film Žena, ktorá ušla a už zase súťaží s novinkou Introduction.

No pozor, filmy sú dostupné len pre akreditovaných novinárov a filmových profesionálov. Druhá časť festivalu, teda tá naživo pre široké publikum, by sa mala uskutočniť v lete od 9. do 20. júna.

Festival je dôležitý aj napriek tomu, že sa koná bez publika. Sprístupnenie filmového umenia a diskusia o nových filmoch, s výnimkou on-line platforiem, sú v momentálnej situácii takmer nemožné, o to dôležitejšie je zachovať festivalové platformy v chode.

Mnoho festivalov bolo totiž zrušených a na túto situáciu Berlinale nadväzuje zodpovedne, tvorcovia, ktorých filmy sú dokončené, totiž musia dostať priestor prezentovať svoje diela.

Fliegauf, Jude aj Sciama

V hlavnej súťaži sa predstaví aj nový film štýlovo vyhraneného maďarského filmára Benedeka Fliegaufa, ktorého naliehavá a surová dráma Je to len vietor získala v Berlíne cenu poroty v roku 2012.

Fliegaufovo umelecké gesto je radikálne a nadväzuje na tradíciu umeleckého filmu. Jeho novinku Forest – I See You Everywhere (Les – Vidím ťa všade) pre symbolickú mnohoznačnosť a naliehanie na diváka imaginovať neobopne žiadna synopsa. Autor tu pokračuje v antropologickom výskume, nadväzujúc na svoj debut Les z roku 2003.

Film vznikal v produkčne nezávislých podmienkach takmer bez rozpočtu a jeho dominantou je dialóg. Fliegauf priznáva inšpiráciu Johnom Cassavetesom, Raymondom Carverom či Péterom Nádasom.

Nový film má aj Radu Jude, autor z generácie tvorcov takzvanej rumunskej novej vlny. Z Berlína má cenu pre najlepšieho režiséra za čiernobielu historickú drámu Aferim! (2015).

V hlavnej súťaži Berlinale predstaví svoj film Bad Luck Banging or Loony Porn. Film je rozdelený do troch dejstiev a Jude tu problematizuje intimitu a sexualitu, ktoré sa stávajú pre hlavnú hrdinku vecou verejnou. Jej povolanie učiteľky je v konflikte s jej súkromím.

Po tom, čo unikne video, kde praktikuje sex, stáva sa predmetom verejného súdu. Jude tak otvára diskusiu o sexe a pornografii a jeho film je satirou na myslenie v postsocialis­tickej realite Rumunska.

Zvedavosť sa rozhodne oplatí živiť aj pri filme Petite Maman filmárky Céline Sciama. Scenáristka a režisérka filmu Portrét ženy v plameňoch, ktorý bol vlani jedným z najlepšie hodnotených filmov a vo dvoch kategóriách ocenený aj na festivale v Cannes, je totiž jedna z najzaujímavejších súčasných autoriek.

Jej v poradí piaty autorský celovečerný film rozpráva o dospievaní a odohráva sa v jesennej lesnej krajine. Sciama má cit pre detail, poeticky pracuje so svetlom a s farbou a podľa festivalového bulletinu je Petite Maman emocionálne silný a presný film.

Na zásadné životné otázky nahliada zo ženskej perspektívy, podobne ako pri predošlom filme, komornej historickej dráme o zakázanej láske Portrét ženy v plameňoch.

Sang-soo sa vracia po roku

V sekcii zameranej na progresívne prístupy má premiéru nový film frankofónneho Kanaďana Denisa Côtého Social Hygiene (Sociálna hygiena). Tiež už jedného Strieborného medveďa získal za film Vic+Flo Videli medveďa z roku 2013.

Pred dvomi rokmi tu premiéroval surreálnu fresku jedného malomesta, na ktoré si začnú nárokovať jeho mŕtvi obyvatelia, Antológia mesta duchov. Côtého cit pre jemné posúvanie reality do nevšedných dimenzií a hravý filmový jazyk definujú aj jeho najnovšie dielo.

Jeho hrdinom je vzdorovitý mladík, ktorý má dar reči, no namiesto toho, aby ho využil ako spisovateľ, dostáva sa pre ostrosť výrazu do problémov.

Juhokórejčan Hong Sang-soo si len vlani odniesol z festivalu cenu za film Žena, ktorá ušla a už súťaží v hlavnej sekcii s novinkou Introduction. Príbeh o matkách, ktoré mali o živote svojich potomkov iné predstavy.

Hong Sang-soo je majster v práci s aforizmom, vyjadruje sa podmanivou poetickou kresbou, filozofujúc o bytí. Sang-soových hrdinov zahaľuje snová hmla, aby pod ňou nachádzal skryté tvary reality.

Zostáva len dúfať, že letná verzia festivalu už bude vo svojej pôvodnej a pre kinematografiu jedinej prijateľnej podobe. Teda v prítmí kinosály so živým publikom. Čo tam po tom, že na lístky do kina sa v Berlíne čaká v dlhých radoch, po pandémii si pravý kinofil bude vážiť zrejme aj to.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #festival #filmový festival #film #Berlinale