V aktuálnom ročníku zaujíma Kiosk, ako sa s nekonvenčnými podmienkami v uplynulom pandemickom roku vysporiadala kultúra. Adaptovali sme sa na iné formy stretávania sa, vzdialeností a (ne)plynutia času alebo sme len šikovne maskovali nečinnosť? Aké ochranné sfarbenia a za akým účelom sme si ich vytvárali? Vo verejnom, virtuálnom, divadelnom i galerijnom priestore predstaví festival umenie, ktoré je živelné, dokáže prežiť pandémiu, stav núdze, aj utíšiť hlad po živom dotyku.
Stav slovenského súčasného divadla a tanca priblížia dve desiatky rôznorodých predstavení, projektov, performancií, koncertov a sprievodných akcií, ktoré reprezentujú schopnosť slovenského divadla prežiť a byť potrebným.
Do stredu Novej synagógy postavil umelec Juraj Gábor Sphéru – dielo, ktoré dotvára guľatosť kupole do dokonalosti. Organizátori sa rozhodli sprostredkovať pohľad na ňu z troch perspektív. V úvodný deň festivalu sa bude tváriť ako divadelná scéna Tomáša Procházku a Evy Priečkovej, ktorí pripravujú špeciálnu performance, moja láska.
V piatok 30. júla bude možné zažiť Sphéru prostredníctvom siedmich prechádzok. Cez zvuk, hlas, scénografiu, filozofiu sa návštevníci dotknú rôznych podôb guľatosti či gravitácie. V sobotu 31. júla sa so Sphérou budú voľne hrať umelci a umelkyne. Bez rezidencie, prípravy, so základnou technikou a vymedzeným časom v nej strávia hodinu sami, v druhej časti sa ich skúsenosť so Sphérou otvorí diváčkam a divákom.
KIOSK sa nebude ukrývať iba vo Sphére, chystá mnoho premiér: Lucia Nimcová, David Petráš: DOLE, Viktor Černický: PRIMA, špecifickými adaptáciami: GAFFA – Neviditeľný hosť, Yuri Korec & Co. – Sapiens Territory, inštaláciami, zážitkovými diskusiami, aj tým najlepším z najmladšieho: Fresh Dance. Štrnásty rok vnesie do programu aj výrazné ženské hlasy a performatívne telá: Eva Klimáčková, Laurent Goldring: Melting Times, Zuzana Kakalíková: Am I in the picture?, Anna Čonková: Hlasové laboratórium, Barbora Janáková & kol.: NO ON, MFK Bochum: Thinking within Moving.
V pozadí či na povrchu všetkého bude tento rok téma mimikry ako synonymum všetkých premien, prispôsobenia sa, predstierana a splývana, ktoré sme podstupovali posledný rok. Objaví sa však aj v žánrovej rovine. Performance budú presahovať do vizuálnych inštalácií, tanec do fyzického divadla, telá budú opúšťať svoju subjektivitu a stávať sa objektmi, hlasy zmutujú do neidentifikovateľných zvukov.
