Alexander Dubček živý a mŕtvy, k sebe ako magnet ťahá prívržencov, obdivovateľov aj kritikov. V období železnej opony, ale aj zjednotenej Európy. Všetci ľudia budú bratia je dokumentárny film o utopistovi a politickej popovej hviezde. V svetovej premiére bude uvedený na 57. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary (30.6. – 8.7.), ktorý je najväčším áčkovým festivalom v našom regíóne. Do slovenských kín film na jeseň prinesie distribučná spoločnosť Film Expanded.
Foto: Film Expanded
„Vyše 30 rokov uplynulo od smrti Alexandra Dubčeka. O jeho osobe vzniklo množstvo kníh, pamätí a monografií. Skoro všetky sú však nekritické či priamo adoračné. Aj tie knihy, ktoré sa pokúšajú odhaľovať ‚druhú tvár‘ Dubčeka v ľudskej a mravnej rozporuplnosti ukazujú len akýsi prvý plán. Jednou z ambícií nášho filmu je objaviť pravdu o Alexandrovi Dubčekovi a dobe, ktorú žil. Toto hľadanie je zložitejšie o to viac, že mnohí aktéri tejto doby už nie sú medzi živými,” vyjadril sa režisér Robert Kirchhoff, ktorý na svojom najnovšom filme pracoval takmer desať rokov.
Čítajte viac Výpravná detektívna dráma Úsvit mieri do hlavnej súťaže MFF Karlove Vary
„Film je hľadaním Alexandra Dubčeka v situáciách, so žijúcimi svedkami jeho doby a zároveň v archívnych materiáloch. Postavy vystupujú v mozaike mikropríbehov, vytvárajú obraz miest, krajiny, vzťahov a väzieb. Pracujeme so situáciami v čo najprecíznejšie vybraných prostrediach. Dubček má na Slovensku svojich nasledovníkov: námestie, kde stojí parlament nesie jeho meno, niekoľko politických strán, prúdov sa hlási k jeho odkazu a kontinuite. Súvislostí je príliš veľa, aby sme mohli povedať, že ide len o našu minulosť. Metódou iniciácií a ‚situačnej poézie‘ film približujeme k historickej groteske. Smejeme sa a pritom trpíme. Svet utopistov a dogmatikov sa zlieva, aby vytvoril Dubčeka, akým bol a akým je,” dodáva k svojej režijnej metóde Robert Kirchhoff.
Robert Kirchhoff sa dlhodobo zameriava na javy a historické témy, ktoré rezonujú v spoločenskom vedomí. Každý jeho film otvoril diskurz a bol oceňovaný na zahraničných festivaloch i doma. Kauza Cervanová (2014) patrila k najnavštevovanejším filmom roka a vyvolala vlnu kontroverzií, keďže režisér filmom otvoril polemiku o krivom treste voči údajným vrahom Ľudmily Cervanovej v čase normalizácie. Jeho ďalší film v spoluréžii so známym českým dokumentaristom Filipom Remundom Para nad riekou (2015) vytvára koláž absurdných situácií zo života troch mimoriadnych jazzmanov: trubkára Laca Décziho, saxofonistu Ľubomíra Tamaškoviča a kontrabasistu Jána Jankejeho, ktorí kedysi utiekli zo Sovietmi okupovaného Československa na Západ, kde zažiarili po boku renomovaných svetových hudobníkov a pustili sa do jazzovej vojny proti popu. Kirchhoffov predposledný film Diera v hlave (2016) je rozsiahlou dokumentárnou esejou o rómskom holokauste nakrúcanou naprieč Európou a odkrývajúcou takmer nepoznané dejiny masovej vraždy Rómov a Sinti počas 2. svetovej vojny. Bol uvedený na festivale DOK Leipzig či v prestížnej galérii MoMA v New Yorku. Všetky tri spomínané filmy získali prestížnú národnú cenu Slnko v sieti.
| Synopsa filmu Všetci ľudia budú bratia |
|---|
| Líder Pražskej jari nastolil v období slobodných šesťdesiatych rokov ideu socializmu s ľudskou tvárou, ktorú umlčali sovietske tanky. Tvár Alexandra Dubčeka sa aj napriek totalitnej temnote stala symbolom. |
| Vo filme “Všetci ľudia budú bratia” sa k tomuto stále živému symbolu vracia slovenský režisér Robert Kirchhoff a skladá príbeh “tváre Dubček”. Tváre vizionára a tajomníka, ideálu a reality, absolútneho |
| a relatívneho, elitného a ľudového, globálneho a lokálneho, moci a bezmocnosti, víťazstva a prehry. Svedkov Dubčekovho života sledujeme vo výjavoch od utopickej komúny v Kirgizsku, kde vyrastal, cez éru popovej politickej hviezdy, éru disidentu — väzenia na slobode až po Nežnú revolúciu v roku 1989, Dubčekov návrat do veľkej politiky a jeho tragickú smrť. |
