V roku 1985, teda ešte v období, keď bolo Slovensko „chránené“ za železnou oponou, zahral aj na Bratislavských jazzových dňoch. Okrem faktu, že bolo výnimočné, aby tu hral v čase hlbokého komunizmu slávny americký muzikant, to bolo aj kvôli šou, ktorou dostal bratislavské publikum úplne do varu. „Akoby sem prišiel mimozemšťan. Bol to úplne iný koncert, než na aké sme boli zvyknutí, uvoľnený. So svojou basou išiel do publika medzi ľudí, ktorí sa po ňom ,driapali' ako po rockovej hviezde,“ spomína jeden z najlepších slovenských basgitaristov Juraj Griglák.
Jurajovi Griglákovi Stanley Clarke v podstate dvakrát zmenil život. Najprv, keď ako 16-ročný chlapec, ktorý hrá v garážovej kapele rockové hity, počul hrať Clarka na albumoch skupiny Return to Forever ďalšieho legendárneho muzikanta Chicka Coreu. „Uchvátilo ma to neuveriteľnou virtuozitou všetkých hráčov, vrátane rytmiky. Bola to kombinácia elektrického jazzu, rocku a funku s obrovskou energiou. Clarke sa stal okamžite mojím vzorom. Napodobňoval som jeho spôsob hrania – vytrhávanie strún, a volali sme to ,clarkovky'. Vďaka nemu som stratil zábrany pred rýchlou a virtuóznou hrou v jazze,“ vysvetľuje Griglák.
Druhý „zásah“ Clarka do života Juraja Grigláka sa udial práve na spomínanom koncerte. Slovák totiž na jeho konci dostal príležitosť si so svojím idolom zahrať a udalosť zaznamenala televízia. „Zvolal do publika, kto z basgitaristov sa chce k nemu pridať. Išiel som ako tretí, posledný. Keďže ma Clarke ešte na pódiu pochválil a videli to všetci muzikanti v republike, všade, kam som prišiel, ma vítali so slovami: „Ty si ten, čo hral s Clarkom“. Naštartovalo to moju kariéru basgitaristu. Mal som 22 rokov a zrazu som bol hneď etablovaný, rešpektovaný hudobník,“ spomína Griglák.
Stanley Clarke však ovplyvnil aj ďalšie generácie slovenských talentovaných muzikantov, ktorý dnes dosahujú svetovú úroveň. Eugen Botoš, ktorý má už za sebou spolupráce s hudobníkmi rovnakého cvengu, akým je Clarke, napríklad s basgitaristom Marcusom Millerom, hovorí, čím je hra na basu v podaní Clarka charakteristická: „Mne sa veľmi páčil jeho spôsob hrania prstami, tie rýchle behy, mimotonálne stupnice, ale taktiež slap technika (hra palcom), v ktorej bol jedinečný. Jeho basgitara Allembic, na ktorej hrá celý život, je charakteristická práve pre Stanleyho. On inšpiroval basgitaristov ako Marcus Miller, Victor Wooten, Mark King z kapely Level 42, alebo aj z modernej doby Thundercat.“
Čítajte viac Američan Stanley Clarke bude hviezdou bratislavských Open air jarných jazzákov
Juraj Griglák dodáva, že Stanleyho Clarka robí rozpoznateľným práve zvonivý, prenikavý zvuk jeho basgitary, ktorý sa tak veľmi odlišuje od dunivých, často nekonkrétnych tónov typických pre basu. Ďalšou črtou Clarka príznačnou pre legendy, ktorá sa netýka priamo basgitary, je, že sa na nič nehrá. „Ľudia, ktorí veľa vedia, sú väčšinou skromní. Tí, čo sa tak iba tvária, sa potom správajú, že sú niečo viac. Toto u Stanleyho nikdy nebolo. Ani v tom komunizme nás nebral ako menejcenných, vždy sme boli pre neho kolegovia. My sme ich vplyvom izolácie vtedy vnímali tak, akoby sem naozaj prišli mimozemšťania. Postupne sa to už vyrovnalo, získali sme skúsenosti a sebavedomie a už ich aj my vnímame predovšetkým ako kolegov,“ hovorí Griglák.
Stanley Clarke v utorok 9. mája vystúpi opäť v Bratislave v rámci jarných jazzákov. So svojou kapelou 4EVER zahrá aj skladby z kultového albumu Romantic Warrior spomínanej skupiny Return to Forever. Koncertný večer otvorí projekt Altar Ensemble, za ktorým stojí saxofonista Nikolaj Nikitin a klavirista Ľuboš Šrámek, ktorých album sa stal najlepším slovenským jazzovým albumom za predchádzajúci rok.
