Plno bolo aj v stredu 26. júna v trenčianskoteplickom Kursalóne. Odohrával sa v ňom záverečný ceremoniál 21. ročníka Art Film Festu, na ktorom vyhlásili mená víťazov.
Najlepší film? Hodiny harmónie
Ani jeden Modrý anjel nezostal doma, hoci v oboch súťažiach mala slovenská kinematografia želiezka v ohni. V kategórii hraných filmov to bola dráma Miry Fornay Môj pes Killer. Rotterdamským Tigrom ovenčená snímka však na Modrého anjela nedosiahla. Získala "len“ Cenu Film Europe za mimoriadny tvorivý čin mladého slovenského tvorcu.
Podľa medzinárodnej poroty, vedenej maďarským producentom Andrásom Muhim, boli spomedzi jedenástich súťažných filmov najlepšie kazašsko-nemecko-francúzske Hodiny harmónie. Strieborným medveďom ich ocenili tento rok na Berlinale.
"Emir Bajgazin nakrútil film, ktorý je zrelým, prekvapivým a vyrovnaným pohľadom na fungovanie mechanizmov moci v ľudskom spoločenstve,“ zdôvodnila porota. Príbeh 13-ročného chlapca, ktorého poníženie pred spolužiakmi uvoľní jeho osobnostnú poruchu, je vyrozprávaný pomocou dômyselnej mozaiky scén strohých obrazov a symbolických sekvencií zo zvieracej ríše.
Silný príbeh o dospievaní
Modrý anjel za najlepšiu réžiu odletel do Gruzínska. Získal ho gruzínsko-nemecký režijný tandem Nana Jekvtimišvili – Simon Gross. Ich film V rozpuku rozpráva o dvoch štrnásťročných priateľkách, ktoré nenachádzajú pokoj vonku, v škole ani v radoch na chlieb. Píše sa totiž rok 1992, sovietska éra sa skončila, Gruzínsko buduje samostatnosť a v abcházskej provincii zúri občianska vojna.
Porota ocenila "úžasnú spoluprácu, pri ktorej sa inteligentne snúbia vynikajúca kamera, skvelé herecké výkony, práca so zvukom a silný príbeh, a vytvárajú strhujúcu ságu o dospievaní, zasadenú do nesmierne silného filmového univerza“.
Tento film si odniesol z Art Film Festu aj druhého Modrého anjela. Za najlepší herecký výkon ho získala herečka Lika Babluani. "Skláňame sa pred novým veľkým hereckým talentom, ktorý už v takomto mladom veku dokázal nesmierne zapôsobiť svojimi schopnosťami, intuíciou a inteligenciou,“ konštatovala porota.
"Za emocionálne a technicky dokonalé a komplexné zosobnenie zložitej dramatickej postavy vo filme Pleseň“ ocenila porota Modrým anjelom herca Ercana Kesala. V turecko-nemeckej snímke stvárnil vdovca, márne čakajúceho na syna, ktorého pred osemnástimi rokmi uväznili za údajné protivládne aktivity.
Vojačka Jana a Zlatá klietka.
<A> Medzinárodná porota sa rozhodla udeliť aj dve Zvláštne uznania. Jedným ocenila rakúsky film Vojačka Jana "za silné vizionárske a imaginatívne dielo sľubného debutujúceho režiséra Daniela Hoesla“. Minimalistickými výrazovými prostriedkami rozpráva príbeh dvoch žien, ktoré odpor ku konzumnému spôsobu života vyženie z mesta na farmu.
Druhým Zvláštnym uznaním porota vyznamenala španielsky film Zlatá klietka režiséra Diega Quemada-Dieza "za odvážne a originálne uchopenie príbehu, réžiu, herecké výkony a produkciu v debutovom celovečernom filme“. Je to príbeh troch chlapcov, ktorí sa z guatemalských slumov vydajú na strastiplnú cestu za lepším životom do vysnívanej Ameriky.
Ani medzi krátkymi filmami Slováci nebodovali
V súťaži krátkych filmov "bojovalo“ o sklenenú sošku 38 titulov. Zástupcovia slovenskej kinematografie – Matúš Vizár a jeho Pandy, Enrik Bistika a jeho Weed – víťazné vavríny nezískali. Modrý anjel za najlepší krátky film odletel do Mexika. Za film Realita 2.0 ho získal režisér Victor Orozco Ramirez. "Začína sa to cestou autobusom a najrôznejšími vecami, ktoré vidno z okna. Potom počuť príjemný hlas milého pána a pripadáme si ako dieťa, počúvajúce rozprávku na dobrú noc. Film však nie je o pekných veciach, rozpráva o krvi, násilí a smrti. O každodenných veciach. O realite,“ zdôvodnila trojčlenná medzinárodná porota medzinárodnej súťaže krátkych filmov.
Udelila aj dve Zvláštne uznania. Jedno austrálskemu filmu Rieka režiséra Tarquina Netherwaya. "Voda môže tiecť, ale aj naraziť,“ komentovala porota film o votrelcoch, vode, deťoch v tichej štvrti a malej rieke, pretekajúcej mestom.
Druhé Zvláštne uznanie si odniesol dokumentárny film Príbeh pre Modlinovcov brazílskeho režiséra Sergia Oksmana. "Režisér si požičiava myšlienku Albrechta Dürera a v podobe démonickej rodiny zobrazuje troch moderných jazdcov Apokalypsy. Tento film má všetko: je hrôzostrašný, nádherný, znepokojujúci aj prekvapivý,“ zdôraznila porota.
