Na umelca, ktorého na Dunajskej nemôžu stretnúť od 29. decembra 2002, nedokážu zabudnúť ani jeho kolegovia. Z Prahy dorazil herec Václav Postránecký, ktorý si so Satinským užil množstvo zábavy aj pri nakrúcaní populárneho filmu S tebou ma baví svet. Pamätníku svojho kamaráta sa úprimne potešil. „My sme nedokázali postaviť sochu ani Werichovi, Voskovcovi, ani Buriánovi,“ povedal.
Postránecký si zaspomínal na obdobie pred 25 rokmi, kedy pri nakrúcaní jednej rozprávky v Zlíne oslavovali Julove 40. narodeniny. „Dal som mu dva dary. Zimný štadión, ktorý som prenajal za fľašku vodky a Julo tam naozaj celú noc korčuľoval, a bustu zo sadry,“ hovorí Postránecký, podľa ktorého vo veku 40 rokov nedostal bustu žiadny umelec.
Na Dunajskej, o ktorej známy Bratislavčan napísal aj knižku, nechýbal ani jeho nerozlučný kolega Milan Lasica. „Som rád, že je socha antikórová, lebo to naznačuje, že pamiatka Jula Satinského nikdy nezostarne,“ potešil sa. Dodal, že mal to šťastie, že na tejto ulici spolu so svojim priateľom mohol prežiť jeden rok v dome, ktorý tam však už dnes nestojí.
Satinského manželku Vieru veľmi potešilo, koľko ľudí akcia prilákala. „Dúfam, že sa vám socha bude páčiť tak ako nám,“ povedala dáma, ktorej manžel sa počas života sťahoval päť ráz a vždy len na Dunajskej ulici. Výtvarník Svetozár Ilavský, ktorý na soche pracoval takmer dva roky, zase nešetril chválou na jej adresu. „Manželky umelcov, to býva diagnóza. Satinská je však slniečko,“ hovorí. Podľa neho komik načúva, či je na jeho ulici sloboda, ale aj zvukom prvej rannej električky.
Po tom, čo z novučičkej vyleštenej sochy strhli plachtu, si ju dav konečne mohol poobdivovať. Na „Satinského ulici“ vyhrávala kapela Funny Felows a ľudia sa mohli zadarmo pohostiť na improvizovaných trhoch. V jeden z prvých jesenných dní vyšlo aj počasie, podľa umelcovej manželky to možno tam hore zariadil práve jej Julo. Pokazenú náladu mohli mať len vodiči trolejbusov. Tie sa kopili na rohu ulice, ktorou nemohli prejsť.
