Lenže film je príjemne vyrozprávaný, obrazovo hravý a v rovine výpovede nie je prázdny. Hoci je „len“ poloplný. Poloplný preto, lebo dekoratívne obrazy občas prekrývajú obsah rozprávania. A tiež pre výrazný nepomer medzi vyjadrením osobnosti staršieho a mladšieho hrdinu.
Jan Dítě v „staršom vydaní“ vyžaruje múdrosť, bohaté skúsenosti, schopnosť a snahu sebareflexie, nadhľad príznačný pre človeka, ktorý si vie utriediť myšlienky a zhodnotiť minulosť. Dokáže zasvätene rozprávať, ale aj bez toho je všetkým jasné, že toho veľa prežil. Keď sa však ponára do minulosti, vidíme človeka, ktorý si s výrazom mĺkveho ,,panáčika" len tak kráča svetom. O jeho vnímaní a vnútornom prežívaní sa divák dozvedá väčšinou prostredníctvom komentára, sprostredkujú ho spomienky zostarnutého Jana.
To však stavia mladého Jana do pozície figúrky, ktorá sa neprejavuje výrazným vnútorným životom a rokmi akoby ani neprechádzala zásadnejším vývojom. Pôsobí ako ,,obeť" spomienok. Je len matným odrazom toho, čo vyžaruje tvár spomínajúceho. Tento problém súvisí aj s dosť jednotvárnym a skôr komickým hereckým prejavom Ivana Barneva.
Napriek tomu sa na nový film Jiřího Menzela pozerá dobre. Režisérova snaha o atraktívne rozprávanie je úspešná. Opäť ponúka poetické ozdôbky, hravé prechody medzi obrazmi, svieže prvky grotesky. Bez problémov evokuje radosť z pôžitkov, príjemných a vábivých. Diváka hostí zábermi na prestreté stoly a nahé ženské telá. Príbeh je vyrozprávaný s noblesou a nechýbajú mu „pábitelské“ momenty. Slová sú krásne, jedinečne zreťazené, postavy a postavičky pestré a zaujímavé, herci dobrí.
Obsluhoval jsem anglického krále je na pohľad pôvabný film. A spoza lákavých obrazov sa predsa len vynára výpoveď o človeku, ktorý dokáže využiť nešťastie druhých a po cudzích chrbtoch vystúpať na vrchol. Nie je to výpoveď ostrá a príkra. Kráľova koruna však napriek tomu neskončila v blate.
Hodnotenie redaktora: 4 z 5 hviezdičiek