Diváci už dôverne poznajú svojich takmer každodenných súputníkov z Búrlivého vína, Paneláka, Chlapov, ktorí neplačú… Niekde sú seriáloví hrdinovia až členmi rodín, ľudia ich milujú aj si z nich robia posmešky.
Seriál však nie je žiaden nový žáner, má aj svoju vážnosť, môže mať umeleckú hodnotu a má aj svoje špičky – spomeňme Forsythovcov, Impérium – Mafia v Atlantic City, Newsroom či Nemocnicu na kraji mesta. Všetci tvorcovia seriálov idú asi do svojich projektov s najvyššími ambíciami, ale nie vždy sú splniteľné a možno ani nie vždy "potrebné“.
Dnešné denné seriály majú byť predovšetkým nenáročnou zábavou, ktorá zaručene pripúta čo najviac divákov. Podávajú sa spolu s prílohou (reklamou) a nevyžadujú sústredenú pozornosť. Nemusia sa sledovať v jednom kuse, stačí občas, náhodou, prípadné medzery v deji si možno domyslieť. Je to však permanentný útok: málokto zostane ušetrený, a aj keď nesleduje, aspoň raz videl, hoci úchytkom, Nelu Pociskovú alebo Emila Horvátha ako jej seriálového otca.
Dobro a zlo po lopate
Človek niekedy naozaj po únavnom dni – ale aj pri celodennej nespokojnej nude, ak prácu nemá – túži pri televízii len tak sedieť a pozerať na nejaké tie hovoriace hlavy. Keď naďabí na zaujímavú časť seriálu, dej ho vtiahne a skonzumuje aj reklamy. Na takýchto divákov sa potom ostatní pozerajú zvrchu – že nemajú vycibrený vkus a umelecké nároky.
V dnešnej gýčovej dobe je však ťažké diváka uchrániť pred zlými vplyvmi a nevkusom. A v týchto seriáloch je predsa len snaha o nejaké pozitívne pôsobenie. Môžu mať aj dobrý výchovný vplyv, lebo stále riešia nejaké modelové etické situácie. Práve to jednoznačné, až polopatistické chápanie dobra a zla sa dnes zíde. Obsahuje ho napríklad v pôsobivej forme príbeh bývalej narkomanky Mirky Horskej, ktorú v Búrlivom víne presvedčivo hrá Ivana Kubáčková.
Za zmienku stojí aj to, že seriály vrátili na obrazovku aj množstvo zabudnutých hercov. Účinkujú v nich mladí herci, ktorí nemajú možnosť nakrúcať filmy, a tu sa naučia hrať na kameru. Vďaka seriálom dostávajú príležitosť aj maskéri a kostyméri. V záplave rôznych podpriemerných filmov, ktoré dnes rôzne kanály vo veľkom vysielajú, sú seriály aspoň také – naše.
Keď je z Klanu nepodarený klon
Slovenských seriálov už vzniklo neúrekom, niektoré boli vydarené, iné menej. Tento hustý výskyt seriálových postáv je novým, trocha mätúcim javom, ktorý seriálový trend mierne spochybňuje, ale dá sa to aj využiť. Divák si môže namixovať svoj vlastný seriál, poskladať si z rôznych príbehov inú mozaiku deja, než mu núkajú oficiálni tvorcovia.
V náznakoch sa to už deje samo. Keď do deja jedného seriálu vstupuje reklama na ďalší, prekvapujúco sa kombinujú rôzne deje. Drsné až akčné výstupy vystrieda pokojný záber, hrdinovia sa premiešajú. Je to pekný mišmaš, ktorý má asi navnadiť divákov vidieť všetko, čo sa bude vysielať.
Divákovi sa však z toho môže aj zatočiť hlava. Aj z pýchy, že oňho tak usilujú. Tak to bolo aj s avizovaným seriálom Klan, ktorý mal bombastický nástup, jeho tváre už vošli do podvedomia, s veľkou slávou sa odvysielali tri časti a zrazu – predčasný koniec! Zdá sa, že nie je až také ľahké robiť niečo cez kopirák – seriál bol robený v licencii – a z Klanu môže byť nepodarený klon. Je nám ľúto hercov, ktorí sa už tešili, že majú peknú prácu, je nám trápne z toho trapasu, ale – je to aj dobré znamenie: neprejde všetko. Diváci dali najavo, že predsa názor majú.
ANKETA: Čo si myslíte o seriálovej TV ponuke?
Silvia (30), manažérka: Keď budeme scestné seriály sledovať, tak ich budeme aj podporovať
Keďže vo svojom voľnom čase veľa športujem a okrem toho chodím denne do práce, zostane mi iba trochu času na pozeranie telky. Seriály delím na pozerateľné a nepozerateľné. Do pozerateľných radím situačné komédie a iné vtipne založené seriály. Pri nich viem vypnúť a zrelaxovať prostredníctvom humoru. Človek sa zasmeje a aspoň na chvíľu zabudne na každodenné stresy. Nepozerateľné sú pre mňa rôzne romantické bludy. Osobne si myslím, že ten neustály príbeh Rómea a Júlie na všetky možné spôsoby, prípadne model bohatý synáčik – chudobná slúžtička alebo naopak, sa omieľajú neustále dokola. Myslím si, že ľudia by mali prestať toľko pozerať tieto programy a pritom snívať o nenaplnenej láske a začať sa trochu viac venovať vlastným vzťahom. Možno by svet bol príjemnejším miestom pre všetkých. No najväčšou katastrofou posledných rokov sú reality šou… Ešte pred pár rokmi sa dali ako-tak prežiť. Ale to, čo sa dnes propaguje ako normálne, dokonca žiadané, je priam neuveriteľné. Neviem, kde mám začať, či u umelých dám a chlapíkov, ktorí sa premávajú niekde na Kajmanoch okolo bazéna a rozoberajú, kto s kým si to „rozdá“ najbližšie… Prípadne sú tu naše pseudo „retard celebrity“. Normálne sa mi nechce veriť, že čím väčšieho hlupáka človek zo seba spraví, tým väčšiu sledovanosť a tým viac peňazí bude mať. Viem, že každý človek je iný a rád sleduje iné veci, ale každý neustále hundre na to, že v telke nič normálne nedávajú. Je to začarovaný kruh: dokedy budeme scestnosti podporovať sledovanosťou, dovtedy sa budú vysielať.
Soňa (74), lekárka na dôchodku: Panelák pozerám kvôli Koleníkovi
Zo zvyku pozerám seriál Panelák. Niektoré situácie sú poriadne pritiahnuté za vlasy, ale aj tak ho budem pozerať asi až do konca a lúštiť pri ňom krížovky. Okrem toho, hrá tam Janko Koleník a to je môj obľúbený herec. Iný seriál určite pozerať nezačnem – je to totiž návykové a ja chcem radšej čítať knihy. Takže ďalším seriálom vo vysielaní sa plánovane vyhýbam.
Katarína (34), programátorka na materskej dovolenke: Radšej Star Trek ako slovenskú tvorbu
Mám pár obľúbených seriálov, ktoré som videla od začiatku do konca. Väčšinou ide o sitcomy, prípadne o sci-fi. Moje najobľúbenejšie sú: Ako som spoznal vašu matku (otec rozpráva svojim dvom deťom, ako žili s kamarátmi predtým, ako stretol ich matku, pričom matku ukážu prvýkrát až v poslednom dieli 8. série), Teória veľkého tresku – sitcom o štyroch geniálnych fyzikoch, z ktorých je každý trochu uletený, Malcolm in the middle – sitcom o rodine s piatimi synmi, Scrubs – o začínajúcich medikoch, ktorí sa počas seriálu postupne prepracujú na skúsených lekárov, Star Trek – sci-fi seriál o posádke vesmírnej lode, ktorá spoznáva nové svety a ich obyvateľov. Prvé štyri sitcomy mám rada preto, ze aj po x-tej sérii sú stále vtipné a nápadité, a humor v nich nie je násilný ani vulgárny, ale inteligentný. Na Star Treku sa mi zase páči, že jeho tvorcovia veria tomu, že ľudstvo sa vyvinie v spoločnosť, kde prestanú existovať rozdiely medzi rasami a pohlaviami a nakoniec to s nami všetko dobre skončí, čo je veľmi príjemná predstava. Väčšinu seriálov mám posťahovanú od známych, v televízii ide málokedy seriál, ktorý ma zaujme. Väčšinou sú buď plné zbytočného násilia, alebo mám pocit, že sa mi pri nich zavarí mozog. Pozerám ich večer, keď deti zaspia. Vlastne som na materskej úplne prestala pozerať televízor, jednak som na to nemala čas a jednak som sa začala zamýšľať nad tým, či naozaj chcem, aby toto videli moje deti. Pri 90 % všetkých programov som si povedala, že radšej nie. Slovenské seriály nepozerám, preboha! Ešte som nevidela ani jeden slovenský seriál, ktorý by bol zaujímavý, zábavný alebo inteligentný. Samozrejme, nevyhla som sa úryvku z Paneláka, Ordinácie či Búrlivého vína, ale tuším som nevydržala dlhšie ako päť minút. A ak náhodou áno, tak len preto, že som sa snažila zistiť, prečo toto, preboha, ľudia pozerajú.
Galina (40), výtvarníčka: Zo zlých hercov ma rozbolelo brucho
Roky ma žiaden seriál nechytil, až nedávno Búrlivé víno. Niežeby bol taký skvelý, ale účinkujú v ňom bardi slovenského herectva, ktorí dokážu zaujímavo zahrať aj jedálny lístok. Ich výkony ma tak fascinovali, že som sa zrazu na ten seriál „namotala“. Mojimi favoritmi sú Táňa Radeva, Vladko Černý, Ivan Letko, Eva Rysová, Jana Oľhová a mladučká Ivana Kubáčková, to je asi talent od Boha. Len nechápem, prečo jeho autori obsadili do hlavných úloh takých mizerných hercov, ako sú Nela Pocisková a Juraj Loj. Nela takmer stále pokyvuje hlavou ako somár a rozpráva pri tom podobnou hysterickou dikciou ako moderátori správ na Markíze. Keď vyšla na scénu, zakaždým ma rozbolelo brucho a čím dlhšie tam zotrvávala, tým viac sa vo mne stupňovalo napätie. Chápem, že aj mladí herci sa musia niekde zaučiť, ale prečo radšej nie v nejakej menšej úlohe? Nele by svedčala rola napríklad čašníčky, Jurajovi úloha sanitára… Pre týchto dvoch som seriál prestala pozerať – nestojí mi za tie nervy. Či sú slovenské seriály niečím zvláštne, nedokážem celkom presne posúdiť. Mám len dojem, že sú nastavené na jednoduchého diváka, ktorý azda nemá vyššie ambície, ako sa najesť a užiť si v posteli. Najmä Panelák tak jeden čas pôsobil – až kým ho neprevalcovala akási turecká telenovela – potom doňho scenáristi rýchlo vniesli pomalé romantické linky. Nie som tv manažér, neviem, podľa čoho tvorcovia postupujú, ale mne pripadá hlúpe, že do boja nasadzujú seriály s podobnou tematikou, ktoré si majú konkurovať! Ako nedávno, keď mal bojovať seriál Klan so seriálom Búrlivé víno! Navyše prišli s tým "protiseriálom“ dosť neskoro, lebo ten skôr nasadený (Búrlivé víno) si už stihol získať najlepších hercov aj veľa divákov. Nebolo by zaujímavejšie, keby jedna televízia vysielala telenovelu a druhá kriminálku, a to v takých časových termínoch, aby divák prípadne stihol obidve?
Alica (45), učiteľka: Nechcem, aby deti sledovali umelé seriály
Na ČT opakujú Četnícke humoresky, ak sa toto ráta k seriálom, tak radi sledujeme tento typ programu, i keď veľmi nepravidelne. Viem, že na slovenských programoch bežia seriály, ale nesledujem ich. Slovenské seriály obľubuje moja mama, takže napríklad seriál Búrlivé víno – ak je u nás na návšteve, jej nahráme a ona si to pozrie v čase našej neprítomnosti, pretože nechceme, aby tieto umelo vytvárané modelové situácie a navyše zahrané pomerne chabo, sledovali aj naše deti. Nových hercov veľmi nepoznám, dosť mi splývajú. Výrazné typy ako Ladislav Chudík, Július Pántik, Gustáv Valach či Jozef Adamovič mi na obrazovkách naozaj chýbajú.
Anna (80), dôchodkyňa: Chlapi neplačú ma dostali svojou ľudskosťou
Môj najobľúbenejší seriál je momentálne Chlapi neplačú. Zaujal ma ľudskosťou deja aj obsadením a pozdáva sa mi viac ako neskutočné turecké seriály. Páči sa mi Tomáš Maštalír v úlohe slepca. Aj zákernosť bratov, o ktorej rozpráva seriál, sa v živote vyskytuje. Tento seriál sa mi zdá dokonca zaujímavejší ako Búrlivé víno, ktoré som sledovala predtým. A skoro by som zabudla, pred návštevou kostola si vždy stihnem pozrieť aj NCIS – Námorný vyšetrovací úrad. Iné seriály nesledujem, veď niekedy musím aj čítať a žiť.
Veronika (37), právnička: Dcéra nás núti pozerať Búrlivé víno
Pozeráme so železnou pravidelnosťou celá rodina Búrlivé víno z podnetu našej staršej dcéry. Súčasne si však uvedomujeme s manželom, že to nechceme pozerať a tešíme sa na jeseň, keď sa bude chodiť včas spávať a nebudeme zapínať televízor. Dcéra už pozná znelku a počíta, koľko hercov sme stretli z tohto seriálu v meste. Nedávno sme stretli v Starom Meste pani Evu Rysovú a malý syn začal vykrikovať: To je teta z Búrlivého vína! Ona sa pri nás pristavila, povedala, že ju oslovujú aj menom seriálovej postavy pani Roznerová, tak som jej pochválila krásny hlas. Dcéra z nej bola paf celú cestu domov. My rodičia sme boli nadšení americkým seriálom Mad (najúspešnejší seriál v USA asi pred dvoma rokmi), z prostredia reklamnej agentúry v päťdesiatych rokoch minulého storočia, výborné kostýmy, herci, scenár, geniálne! Seriálov je neúrekom, ale je to obrovská strata času. Nerozumiem, prečo sa radšej nenatočí poriadny kvalitný film aspoň raz za rok? Z toho asi neplynú zisky komerčným televíziám z tých šialených reklám…
Gita (43), podnikateľka v upratovacích službách: Klan nebol prirodzený ako Panelák
Rada pozerám Panelák, lebo je tam živé prostredie, každý do každého sa stará, nikto nie je ľahostajný a to sa mi páči. Pozerala som aj začiatok Klanu, ale zdal sa mi oproti prirodzenému Paneláku umelý, akoby hercom ich úloha celkom nesadla. Nešlo im to do úst. V Paneláku vedia svoje postavy vystihnúť, je to ako živé.
Daniela (31), dizajnérka na materskej dovolenke: Kriminálku Staré Mesto pozerám kvôli scénam z Bratislavy
Samozrejme si uvedomujem, že televízne seriály nie sú žiadna extra veľká kvalita, no na materskej dovolenke im akosi neuniknete. Aj ja som v Prahe začala sledovať český seriál Ulice. Občas sa tu objavia slovenskí herci, aj keď hrajú po česky – a po čase ma už chytil aj dej. Z nostalgie po Bratislave som si pozrela aj Kriminálku Staré Mesto so Zuzanou Fialovou a Milanom Lasicom, to je celkom fajn seriál. Ale z nekonečných seriálov pozerám len Ulicu, konkurenčný Gympl či Ordinácia ma nebavia.
Petra (29), manažérka: Radšej Tudorovci ako vyšetrovateľky v kostýmčeku
Na televíziu veľa času nemám, preto ak v nej niečo pozerám, snažím sa nájsť si niečo, čo ma bude baviť. Zo seriálov preferujem skôr detektívne ladené. Zo slovenských sa mi páčila Kriminálka Staré Mesto. Tento seriál mi bol sympatický dejovou linkou, ako aj reáliami, v ktorých sa odohrával. Zo zahraničných sa mi páčil britský seriál Sherlock. Americké seriály typu Kriminálka „neviem čo“ ma absolútne neoslovujú. Ich dejová linka je prvoplánová, postavená na podobných zápletkách, keď príde vyšetrovateľka v kostýmčeku na miesto činu, vlasy jej vejú vo vetre a za pol minúty presne vie, čo sa na mieste činu odohralo. Ďalším typom seriálov, ktoré zvyknem sledovať, sú seriály na historickej báze. Či už to sú Tudorovci, alebo historické fantasy Hry o tróny. Reality šou nesledujem. Samotných aktérov považujem za zúfalých exhibicionistov, ktorí sa dobrovoľne dostanú do pozície zvieratiek v klietke. Už len pri upútavkách, ktoré sem-tam zahliadnem počas reklamných prestávok, mi z takýchto rýchlo kvasených „celebrít“ stúpa adrenalín. To radšej nepozerať televíziu vôbec.
Martin (34), IT expert: Od seriálu čakám humor, drám je dosť v politike
Občas si nejaký seriál pozriem. Nesledujem však žiadny pravidelne a už vôbec nie denne. Nie som serialový maniak. Väčšinou ide o komediálne, prípadne kreslené seriály, pri ktorých sa dá vypnúť a zabaviť sa. Napríklad Teória veľkého tresku, Dva a pol chlapa, Susedia, IT Crowd, M.A.S.H., Priatelia, Krok za krokom, Mr. Bean, Simpsonovci či Mestečko South Park. Pozerám ich zvyčajne večer a pretože som muž, nevyvíjam pritom žiadnu inú činnosť ako žehlenie či upratovanie. Seriál si pustím, ak vyjde niečo nové zaujímavé a dobré, keď si chcem zlepšiť náladu alebo nemám dosť času na celovečerný film. Voľakedy som ich sledoval v telke. Dnes si púšťam nahraté časti, ktoré sledujem práve v tom čase, keď mám na ne chuť a bez reklamy. Seriály si vyberám buď podľa recenzií, alebo na základe odporúčania známych. Určite by som si nepozrel nekonečné telenovely či naše „kvalitné“ seriály typu Ordinácia. Nemá to pre mňa žiadnu pridanú hodnotu. Ušetrený čas radšej venujem dobrej knihe. Videl som časť alebo dve z Paneláku a Ordinácie, ostatné slovenské seriály nepoznám. Najviac na seriáloch oceňujem humor. Keď si ich totiž pustím, chcem pri nich vypnúť. Keby som túžil po stresových a dramatických scénach s hereckými výkonmi, pustím si nejakú politickú reláciu.
Katarína (30), manažérka: Srdcervúce problémy seriálových postáv ma neberú
Telku nesledujem a slovenskú produkciu skoro vôbec. Čo sa seriálov týka, možno mi nejaký výnimočný ušiel, ale pripadá mi, že sú všetky rovnaké – „zo života“ akože obyčajných ľudí, kde spí každý s každým, veľa sa pije alkohol a občas tam má niekto srdcervúce milostné/zdravotné problémy. Nesledujem ich, lebo tento žáner ma nijako neoslovuje. Možno som cynik, ale relácie ako Modré z neba a Pošta pre teba sú pre mňa presladené citové vydieranie. K reality šou typu Vyvolení, všetky možné Farmy a Martinky z Turca, a podobne poviem len toľko, že je to primitívny hnus. Vyslovene nie som schopná to pozerať dlhšie ako päť minút, a protiví sa mi už len upútavka. Pozerať sa na ľudí, čo nemajú súdnosť, IQ ani sebaúctu nepovažujem za príjemne strávený čas.
Eva (34), programátorka: Málo žehlím, nemám prehľad o televízii
Mám rada konverzačné komédie typu Priatelia, Teória veľkého tresku, Coupling, ale v poslednom čase s mužom po večeroch občas pozeráme aj sci-fi seriál Galactica. Vyhovuje mi, že seriály sú krátke, do 40 minút, nemusím sa zoznamovať stále s novým prostredím a novými postavami, dá sa pri nich oddýchnuť. Najradšej ich pozerám večer, keď decká zaspia, a to teraz viac než pred pol rokom na materskej dovolenke s dvoma dcérami. Vtedy som na telku mala málo času. Ale myslím, že dialóg zo Svěrákových Vratných lahví: – Jak se na to můžeš dívat? – A žehlils někdy? – je veľmi pravdivý. Keby som viac žehlila, asi by som mala väčší prehľad o televíznom programe. Zo slovenských seriálov nepozeráme žiadny. Sledovali sme však sériu Nesmrteľní – sfilmované námety z klasickej literatúry. V seriáloch najviac oceňujem oceňujem inteligentný humor.
Barbora (30), manažérka: Seriály ani šou nemôžem stráviť
Som alergická na reality šou a ani naše seriály nemôže stráviť! Pokiaľ ide o všetky tie hrôzostrašné výtvory, ako je Farma a Farmár hľadá ženu a vlastne všetky „diela“ tohto charakteru, tak je naozaj poľutovaniahodné, že ľudia trávia čas pozeraním sa na také plytké a primitívne relácie. Tento čas by sa dal určite stráviť asi tak tisíckrát kvalitnejšie. Tieto takzvané šou sú konštruované tak, aby vždy vyniklo niečo hlúpe, smiešne, zosmiešňujúce, nízke, aby sa asi ľudia, ktorí sa na to všetko pozerajú doma, cítili múdrejší. Neviem presne, čo je zámerom a kde sa v ľuďoch berie ten voyerizmus, ale v rámci zachovania akej-takej úrovne televíznej produkcie by som ich navždy vyškrtla z vysielania. Sú dehonestujúce, zabíjajú kultúru televízneho vysielania a sú asi najhorším výtvorom teleprodukcie od vynálezu TV.
