Spočiatku som nebola príliš nadšená zopakovaním rovnakej role. Režisér Shekhar Kapur a kolega Geoffrey Rush, ktorý hrá sira Walsinghama, ma prehovárali pri niekoľkých večeriach. K môjmu súhlasu prispelo to, že scenár nového filmu Kráľovná Alžbeta: Zlatý vek je napínavý dobový príbeh ženy a jej snahy kontrolovať lásku, zničiť nepriateľov a zaistiť si pozíciu milovanej ikony západného sveta. A tiež praktická skúsenosť. Hrala som totiž v divadle Heddu Gablerovú v Sydney a o osemnásť mesiacov neskôr aj v New Yorku. Dostala som vďaka tomu pocit, že návratom do rovnakej postavy je možné sa do nej hlbšie ponoriť a ešte lepšie ju interpretovať.
Myslíte si, že postava Alžbety je pre vás životná rola?
Nie, to nie. Veď ju v minulosti stvárňovali a v budúcnosti môžu hrať aj iné herečky. Hrala ju napríklad Bette Davisová a ďalšie hollywoodske hviezdy. Navyše najrôznejšie pohľady na jej dobu a život ukazovali viaceré dávnejšie filmy vrátane dokumentov a televíznych inscenácií.
Čím vás kráľovná najviac zaujala?
Alžbeta sa učila odriekaniu, aby spoznala, čo je potrebné zo seba dostať, aby mohla vládnuť. Urobiť zo seba ikonu, obraz, ktorý leštila a ochraňovala pre politické túžby a aj z dôvodov vlastných emócií. O čo som sa v tomto filme snažila,
bolo vytvoriť pocit citovo prázdnej ženy bez priateľov, manžela a detí pri hľadaní toho, čo ich má nahradiť. Myslím si, že aj preto sa Alžbeta oddávala vládnutiu a dobovým intrigám.
Čo vám zopakovanie si role vo filme prinieslo?
Od prvého filmu z roku 1998 o Alžbete som sa veľa naučila o filmárčine. Je to zložitá úloha a boli okamihy, keď som si predstavovala, že všetko robím zle a chcem začať odznova. Verím, že tento film je čosi ako testament skutočne silnej a komplexnej osobnosti. Je nekonečne veľa možností ako Alžbetu stvárniť. Je osobnosťou, ktorá ustavične ľudí fascinuje. Aj preto existuje veľa verzií o jej živote. Nakoniec vždy nezáleží len na suchých historických faktoch. Som tá, ktorá postavu vo filme hrá. Verím, že sa mi to podarilo čo najpravdivejšie a zároveň tak, aby sme divákov zabavili aj poučili.
Vaše kostýmy a make-up majú vo filme dôležité miesto.
Alžbeta dokázala svoje vystúpenia riadiť podľa toho, ktorý vlastný obraz potrebovala ukázať a toho sme sa pri nakrúcaní držali. Niektoré kostýmy a líčenie sú hýrivé a veľmi podtextové k jej obrazu. Morag Rossová vytvorila 16 parochní, ktoré vyjadrovali rozpoloženie kráľovnej, niektoré energické a iné tragické. Alexa Byrneová navrhla úžasné kostýmy. V sukni, ktorá okolo mňa zaberala až dva metre, som sa cítila rovnako bezpečne ako kráľovná (smiech). Nikto sa ku mne na túto vzdialenosť nemohol priblížiť. Jedným z najvzrušujúcejších okamihov boli zmeny oblekov s tým, ako sa Alžbeta vydala do Tilbury a jej srdce emotívne aj obrazne stvrdlo proti milovanému Raleighovi, ktorého vo filme hrá Clive Owen, a španielskym
nepriateľom až ako brnenie. V záberoch na bielom koni je preto kráľovná bojovníčka veľmi podobná Jane z Arku.
Ako to, že sa vám vždy podarí predviesť vynikajúci výkon? Napríklad za postavu inšpirovanú Bobom Dylanom vo filme I'm Not There ste dostali v Benátkach tohtoročnú cenu Volpiho pohár za ženský herecký výkon.
Nie som si tým istá, skôr to asi záleží na tom, kto sa na vás pozerá. Navyše je to všetko veľmi subjektívne. Herectvo nie je vo výkonoch také jednoznačné ako šport, ale ďakujem, že ste na túto cenu upozornili. Veľmi si ju vážim.
Stretli ste sa s legendárnym Dylanom a ako ste sa na rolu vo filme režiséra Todda Haynesa pripravovali?
Časovo nám to nevyšlo, ale našla som si dávne číslo z konca šesťdesiatych rokov časopisu Playboy, kde bol s Dylanom rozhovor. Čítala som aj veľa iných rozhovorov. Chcela som z nich spoznať, čo ho zaujímalo a najmä – počúvala som jeho piesne. Výsledkom bolo, že som sa tiež za svoju prácu musela vedieť postaviť, pretože som to bola ja, kto Dylana hral. Stotožňujem sa s ním v jeho slávnom výroku: Nezáleží mi na tom, aké hlúposti vychádzajú z mojich úst, ale to, čo robím.
Bolo to iné pri Alžbete?
To bolo oveľa rozdielnejšie. Príliš sa toho o nej nezachovalo. Niekoľko básní, obrázkov a väčšinou len rozprávanie, čo jeden počul a druhý zapísal. Snažila som sa preto čo najviac držať scenára a pokračovať v tom, čím som už prechádzala počas príprav na nakrúcanie prvého dielu. Našla som v archívoch, že sa podobala na niektorých dnešných politikov. Dokázala vystúpiť z kočiara a baviť sa a potriasť si ruku s
obyčajnými ľuďmi a pýtať sa na to, čo potrebujú.
Splnila im sama tie ich želania?
Ktovie…
Už pri nakrúcaní Alžbety I. režisér Shekhar Kapur vyhlásil, že si želá o živote ženy, ktorá vládla skoro 45 rokov, nakrútiť trilógiu. Snaží sa interpretovať príbeh tejto kráľovnej súčasne a vidí ho najmä ako konflikt medzi fundamentalizmom a toleranciou. Uvidíme vás teda aj do tretice ako Alžbetu?
Náznaky tu sú, ale ktovie, čo sa stane dovtedy, kým sa začne nakrúcať tretia časť? A budem pre rolu dostatočne starnúca žena? Prvý film bol cestou spoznávania mladej ženy od neslobody cez získanie zvrchovanej moci a jej role ako monarchu.
Zlatý vek je viac o Alžbete, ktorá sa vidí ako nesmrteľná so snahou urobiť všetko to najlepšie pre svoju krajinu. Film ukazuje nádhernú dobu uprostred obdobia jej vlády a konflikt s Filipom II. na španielskom tróne.
A trilógiu by mohla doplniť ako žena, ktorá sa rozhodla využiť svoje panenstvo a status slobodnej ženy ako politický nástroj. Či Alžbeta uvažovala o manželstve, je jednou z najväčších záhad jej života.
Zmenil sa vzťah mocných k sexu od doby jej vládnutia pred štyrmi storočiami?
Myslím si, že sa veľmi nezmenil. Monarchovia a vládcovia sú povahovo tajnostkári a obzvlášť tí nezadaní. Svadba je dôležitý politický manéver a sexuálny život mocných sveta podobne fascinuje verejnosť dodnes. Pozrite sa na Clintona, Dianu a Charlesa a mnohých ďalších.
Je ťažké sústrediť sa na takú rolu ako matka dvoch detí?
Najprv som bola z toho vydesená a neverila som, že to zvládnem. Ale nakoniec si myslím, že sa vďaka materstvu stala zo mňa lepšia herečka. Deti sú dôvod, že mám menej času a pri nakrúcaní sa tak dokážem viac sústrediť na rolu, aby som ju zvládla čo najlepšie a v čo najkratšom čase.
Ako herečka sa cítite rovnako pri stvárňovaní malých a veľkých rolí?
Nezáleží na tom, aké sú, pokiaľ ponuku prijmem, som za jej stvárnenie zodpovedná. Našťastie, film je umením, v ktorom má hlavné slovo spolupráca rôznych profesií. Skúšame rozličné prístupy a niekedy vyjdú, inokedy sa nepodaria.
Kariéru ste začínali už na základnej škole. V čom bola pre vás iná?
Vždy som dostávala mužské role. Až keď som vyrástla, bola som šťastná, že som si konečne mohla zahrať ženu. Dôležité bolo pochopiť, prečo ženy museli nahrádzať v roliach chlapov. Bol ich nedostatok–- a to je už vidieť z histórie aj vo filme o Alžbete.
Ste jedna z mála herečiek, ktorá zvláda divadlo aj film. Ktorému z týchto umení dávate prednosť?
Priznám sa, že som sa nikdy nedokázala pre jedno z nich rozhodnúť a milujem ich rovnako. Intímnosť na scéne a živí diváci, to je niečo úplne iné ako studený objektív kamery. Lenže nikto vás nemôže
vidieť v detaile ako na plátne. Na divadelnej škole som sa naučila používať hlas tak, aby znel až do posledných radov divadla, pri filme je veľa iných techník, na ktoré sa herec môže spoliehať. Každý je iný, ale osobne si myslím, že divadlo dáva viac možností, ako sa naučiť hrať a zdokonaľovať sa v tom.
Máte špeciálne požiadavky, podľa ktorých si vyberáte role?
Jasné, že áno. Milujem výzvy. Hrať postavy, ktoré som predtým nemala možnosť stvárniť. Niekedy mi to nevyjde, ale vzrušuje ma to a rada to skúmam a skúšam. Nechcem robiť celý život jednu a tú istú rolu stále dokola. U Alžbety to bolo iné, pretože sledujeme jej vývoj. Prešla všetkým tým, čo zaujíma aj súčasné ženy. Ako prežiť vo svete, ktorému vládnu muži. Podobá sa verejným postavám a obetiam osobných dilem vzťahov v minulosti aj súčasnosti.
V čom ďalšom vás uvidíme?
S Bradom Pitom hrám v mysterióznej dráme The Curious Case of Benjamin Button, ktorý režíruje David Fincher a v kinách sa objaví budúci rok. Je to príbeh muža, ktorý starne opačným smerom a o vplyvoch, ktoré to spôsobili. A s Harrisonom Fordom nakrúcame ďalšie pokračovanie Indiana Jonesa v réžii Stevena Spielberga.
Filmový marketing má svoje špecifiká. Čo to znamená pre vás ako herečku, čím sa riadite?
Byť ticho. Môj trojročný syn to potvrdzuje, keď počúva naše rozhovory s kamarátkami. Manžel súhlasí a ešte k tomu dodáva, že niekedy je potrebné nehovoriť aj v manželstve – keď nie je o čom. To je azda to najdôležitejšie, čo som sa naučila.
Hovorí sa o vás ako o najelegantnejšej žene, ktorá chodí po červených kobercoch. V čom tkvie vaše tajomstvo?
Hádam čo najviac sa skryť za mejkap. Množstvo dôkladného
prehliadania a skúsenosti z mojej kariéry sa spojili a konečne sa dostavil výsledok. Som rada, že teraz nezačínam, pretože dnes v Hollywoode neobstojí tolerancia nejakých slabostí. A najmä, nič sa nemá brať osobne.
====== Cate Blanchett ======
Narodila sa 14. mája 1969 v austrálskom Melbourne. Začal študovať ekonómiu a dejiny umenia, ale napokon je absolventkou Austrálskeho národného inštitútu dramatických umení. Kariéru začínala v divadle – hrala v Sydney, ale aj v Londýne a New Yorku postavy ako napríklad Oféliu v Hamletovi, Ninu v Čajke, Mirandu v Búrke či Heddu Gablerovú. Po účinkovaní v seriáloch do kinematografie vstúpila vojnovou psychologickou drámou Cesta do raja, nasledovala romanca Oscar a Lucinda, Kráľovná Alžbeta, Bláznivá runway s Johnom Cusackom, Talentovaný pán Ripley, Takmer dokonalý zločin, Banditi s Bruceom Willisom a Billym Bobom Thorntonom, či trilógia Pán prsteňov. Zaskvela sa aj vo filme Babel po boku Brada Pita, v Berlínskom sprisahaní s Georgeom Clooneym či v Zápiskoch o škandále s Juli Denchovou. Od minulého roka je so svojím manželom, austrálskym scenáristom a režisérom Andrewom Uptonom, spoluriaditeľkou Sydney Theatre Company. Majú spolu dve deti, päťročného Dashiella Johna a trojročného Romana Roberta, herečka je teraz opäť tehotná.
