Možno milovníkov pseudoretra a humoru so zľahka oplzlým podtextom – oboch je totiž vo filme požehnane. Pomenej už je v ňom, bohužiaľ, originality a úprimnosti. Ku cti zato Nežným vlnám rozhodne slúži, že hoci sú vo svojej podstate vypočítavou kolážou kostrbatých skečov, nakrútené sú až neskutočne esteticky.
Láska a revolúcia
Režisér Jiří Vejdělek na seba zatiaľ upozornil hneď niekoľkými rozpačitými titulmi a povesť si veru zrejme u väčšiny divákov nepoopraví ani touto novinkou. Po výletoch do tajov mužskej aj ženskej duše v komédiách Muži v nadeji a Ženy v pokušení sa tentoraz rozhodol zabrnkať na strunu nostalgiechtivým pamätníkom. Zámienku mu na to dal príbeh mladej lásky plachého malomestského chlapca a jeho sebavedomej spolužiačky, ktorá vyvrcholí zhodou krkolomných okolností práve v okamihu, keď ľudia v uliciach rozhodnú o konci socializmu. Hoci to neznie ako najhorší scenáristický námet, ťažko tiež nájsť stopy po akejsi „výnimočnosti“, ktorá by vznik tohto filmu dokázala zmysluplne odôvodniť.
V hlavnej úlohe sa zoznamujeme s Vojtom (Robert Cejnar), mladíkom zápasiacim s nesplnenými ambíciami svojich rodičov – až podozrivo krásnej a mladistvo vyzerajúcej matky (Táňa Pauhofová), čo by nebyť predčasného tehotenstva dnes bola krasokorčuliarskou hviezdou, a neveľmi sympatického otca (Hynek Čermák), vychýreného plavca, ktorý sa poriadne znemožnil neúspešným pokusom preplávať La Manche. Chlapec je síce milý, ale tak trochu drevo, a tak sa posmešnému spôsobu, akým s ním zaobchádza červenovlasá akvabela Ela (Lucie Šteflová), ani nemožno čudovať. Tak či onak, práve z tohto neveľmi uveriteľného vzťahu sa stane ústredný motív filmu Nežné vlny.
Pôvabná nuda
Film si trúfol na veľmi široký časový rámec a spolu s prvou štvrtinou života jeho hlavného hrdinu má divák znovu prežiť aj vývoj spoločensko-politického diania v niekdajšom Československu. Idea nie veľmi originálna a navyše spracovaná len povrchne a až odvážne selektívne. S výnimkou niekoľkých sexuálnych vtipov je v Nežných vlnách skrátka všetko až banálne nežné – nežná totalita, ktorá prinajhoršom niekoho doženie k rúbaniu dreva, nežná hudba (ktorá patrí k najotravnejším prvkom filmu), nežné úsmevy šikovných, no spolu len slabo fungujúcich hercov… Keď v romantickej komédii nefunguje romantika, ostáva humor. A hoci proti gustu žiaden dišputát, vo všeobecnosti sa dá skonštatovať, že tento film prináša zhruba toľko dôvodov na úsmev ako chabých pokusov.
Čo je na Nežných vlnách však naozaj neodpustiteľné, to je zdĺhavá a nudná prvá polovica. Počas nej sa dej prakticky nikam neposúva a my len vďaka nádhernej kamere a lahodným farebným tónom vydržíme sledovať nekonečnú sériu náhodných udalostí z detstva jedného nádejného klaviristu. Nežným vlnám nemožno uprieť ambície ani remeselné kvality. Latku priemernosti však presiahnuť nedokážu.
Hodnotenie Pravdy: 2 a pol z 5 hniezdičiek
Nežné vlny / Česká republika 2013 / réžia scenár: Jiří Vejdělek / hudba: Miloš Krkoška / hrajú: Lucie Šteflová, Robert Cejnar, Jan Maršál, Táňa Pauhofová, Hynek Čermák, Vojtěch Dyk, Jan Budař, Vica Kerekes a iní / dátum slovenskej kinopremiéry: 9. január
