Bolek Polívka sa narodil 31. júla 1949 vo Vizoviciach neďaleko Zlína. Už od detstva bol ustavične v pätách svojho otca ochotníka. Malý Bolek sa zamiloval do divadla. Zbožňoval vôňu líčidiel a pach divadelnej šatne. Ako štvorročný dostal od otca povinnú divadelnú výbavu – klaunovský nos, klobúk a staré, o niekoľko čísel väčšie sako. Tá mu zostala dodnes a pribudla k nej aj fľaša kvalitnej pálenky.
Sprvu vystupoval s kvartetom Suli, Bruli, Poli, Vali, čo bola štvorica Sulíček, Brůžek, Polívka (Bolkov otec) a Valíček. Malému hercovi sa jeho úloha – nič nerobiť, iba stáť – náramne páčila. Zrejme to rozhodlo, že sa stal hercom. Ako školák sa naďalej venoval ochotníckemu divadlu. Spočiatku pôsobil v bábkovom divadle ako rozprávač, sedel pod lampou a čítal dialógy bábok. Čítanie ho nebavilo, ale vytrval. Kým sa prepracoval na vodiča, ktorého práca bola pre Bolka vzrušujúcejšia – vodiči chodili hore po mostíku a viedli bábky, stihol absolvovať základnú aj strednú školu. Po nej pokračoval na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Po skončení štúdia sa stal spoluzakladateľom úspešného divadla Husa na provázku. Pôsobil aj v pantomíme Borisa Hybena a Ctibora Turbu. V Brne má valašský kráľ vlastné Divadlo Bolka Polívku.
Polívka dokáže rozosmiať aj najsmutnejšiu tvár a všeobecne ho považujú za šťastného človeka. Tak sa sám prezentoval aj v dlhoročných, úspešných a divácky obľúbených televíznych programoch Manéž a Bolkoviny. Nie je iba zabávač, ale aj herec komických aj vážnych postáv. O tom presvedčil vo filme Nežný barbar či Zapomenuté světlo. Skutočne bravúrne zvládol aj herecké úlohy vo filmoch Balada pro banditu, Obecní škola, Sedím na konári a je mi dobre, Šašek a královná, Dědictví aneb kurvahošigutentag, Cesta z města či Pupendo. Objavil sa tiež v divadelných inscenáciách Kean IV. či Osm a půl. Podieľal sa na tvorbe scenára k čiernej komédii Vyhnání z ráje s Věrou Chytilovou a pred troma rokmi si Bolek zahral spolu s Evou Holubovou v celovečernom filme Skřítek, ktorý režíroval Tomáš Vorel. Groteska je voľným pokračovaním Cesty z města.
Za postavu dedinského farára Holého v Zapomenutom světle získal Českého leva. Je držiteľom ceny za herecký výkon na filmovom festivale v Karlových Varoch spred jedenástich rokov. Druhého Českého leva má za postavu vo filme Musíme si pomáhat (2000). Veľmi úspešný je aj dnes už pätnásťročný kultový film Dědictví … s rázovitým dedinským chlapom Bohušom, ktorý sa dá pozerať niekoľkokrát a vždy zaujme. Rozpadajúca sa chalupa, nový bazén na dvore a pštros ako darček… Polívka patrí k najzaujímavejším a kvalitným hercom. Nečudo, že ho režisér Juraj Jakubisko obsadil aj do najočakávanejšieho filmu Bathory.
Koncom júla sa objaví aj v Letných Shakespearovských slávnostiach v Bratislave a Košiciach v predstavení Kupec benátsky.
Ak nenakrúca či nehrá v divadle, rád jazdí na koni. Pri troch malých deťoch stíha čítať aj knihy a organizovať happeningy na svojej farme v Olšanoch. Podľa Bolka je to magické miesto, kde sa kravy menia na kone a kde aj poddaní môžu spať v kráľovskej posteli. O zábavu sa zakaždým postará prekonávaním rekordov v nezvyčajných disciplínach ako hra na pílu či hádzanie flinty do žita.
Koncom minulého roka sa stal po šiesty raz otcom a porušil tak svoje vyhlásenie spred piatich rokov, že každému svojmu dieťaťu doprial luxus mať vlastnú matku. Jeho prvé tri deti, Kamila (33), Anna (29) a Vladimír (18), majú vlastné mamy. Janka (4), Františka Antonína (2) a najmladšiu valašskú princeznú, sedemmesačnú Marianu, má s dlhoročnou partnerkou Marcelou Černou (38). Tú konečne po trinástich rokoch spolužitia a troch deťoch začiatkom tohto roka povýšil na snúbenicu, keď jej daroval zásnubný prsteň. Žeby sa schyľovalo ku kráľovskej svadbe?
