Herečka Ivana Kubáčková: Pôsobím prísne, ale viem byť veselá

Účinkujete predovšetkým ako divadelná herečka, nedávno ste mali napríklad premiéru aj v hre Madam Bovary v SND, hráte však najmä v Mestskom divadle v Žiline. Ako ste prijali rolu v televíznom seriáli Búrlivé víno? Nebáli ste sa tejto ponuky?
Táto ponuka ma veľmi potešila, keďže ma oslovili priamo a nemusela som absolvovať žiadny dodatočný kasting. Na kastingoch sa totiž necítim príliš komfortne, často mám trému, aj keď vlastne o nič nejde. Z tejto ponuky som strach nemala, nemal byť z čoho. Aj keď – malé obavy z nedostatku času boli. Predsa len – nie je jednoduché skĺbiť dve roboty vzdialené od seba dvesto kilometrov.  

Pôsobíte – možno aj vďaka hlbokému hlasu a úlohe seriálovej Mirky – vážne a zodpovedne. Viete byť aj nezodpovedná a ľahkomyseľná?
Nezodpovedná ani nie. Aj keď s dochvíľnosťou mám trošku problém. Meškanie päť, desať minút je u mňa bežné. Moji priatelia ma poznajú skôr ako energickú, veselú a uvravenú. Viem však, že na väčšinu ľudí pôsobím odmerane až prísne. Určite je to aj hlbším hlasom a výraznejšími lícnymi kosťami. Myslím si, že je to aj istý druh mojej podvedomej obrany. Nerada si totiž púšťam cudzích ľudí blízko k telu.

Máte rada aj komédie alebo sa vám lepšie hrajú psychologické postavy, ktoré majú problémy?
Každá postava so sebou prináša niečo iné. Psychologické postavy sú plné vnútorných poryvov a zvratov, komediálne sú zaujímavé zase iným spôsobom herectva, pointovaním replík, niekedy až štylizáciou. Ale neviem povedať, že by sa mi jedno alebo druhé hralo lepšie. Tiež je rozdiel medzi divadelným a filmovým či televíznym herectvom, preto som rada, že si môžem momentálne vyskúšať oboje.

Povedali ste, že vašou divadelnou „mamou“ je Jana Oľhová, ktorá je vám na ceste herečky niečo ako vzor. Ktoré vlastnosti si u nej ceníte a čo ste potrebovali v hereckej práci overovať na skúsenejších?
Mala som šťastie, že som sa s Jankou Oľhovou, aj vďaka žilinskému divadlu, stretla na javisku už niekoľkokrát. Dokonca až v troch inscenáciách mi hrala matku. Na jej herectve obdivujem ľahkosť, s akou hrá a nadhľad, ktorý si dokáže nad konkrétnymi situáciami udržať. Každé účinkovanie po boku skúsenejších hercov je pre mňa určitou školou. Skúšobné obdobie počas Madam Bovary v SND bolo pre mňa nezabudnuteľným zážitkom.  

Prezraďte niečo o sebe – odkiaľ pochádzate, kedy ste boli po prvý raz v divadle a či sa vám vtedy hneď toto povolanie zapáčilo…
Narodila som sa v Bratislave a žijem tu už 26 rokov. Teda, až na posledné tri roky, počas ktorých permanentne cestujem hore-dole. Ako malú ma divadlo nijako výrazne nelákalo. Chodila som tam len sporadicky a z povinnosti na školou organizované predstavenia. Až neskôr, v období strednej školy, ma divadlo chytilo natoľko, že som sa mu chcela aspoň amatérsky venovať. Konkrétne ma dostala inscenácia Veľké šťastie od Timravy, ktorú uvádzali v Slovenskom národnom divadle. Začala som navštevovať ochotnícky súbor Biele divadlo. Odtiaľ som išla skúsiť šťastie na Vysokú školu múzických umení v Bratislave a podarilo sa.  

Vaša postava v Búrlivom víne vzbudzuje sympatie divákov – cítite ich? Tešia vás?
Teší ma, že si ľudia postavu Mirky obľúbili aj napriek jej búrlivej minulosti. Nečakala som, že bude mať také pozitívne reakcie, ani že sa udrží v seriáli tak dlho. Preto som bola milo prekvapená, keď sa scenáristi rozhodli túto postavu rozpísať aj do druhej série. Na pohľady ľudí na ulici a v nákupných centrách si však ešte stále zvykám. Je to taký nový, zvláštny pocit, ktorý som ako divadelná herečka doteraz nepoznala. Nemôžem povedať, že by to bolo vyslovene nepríjemné, zatiaľ som nemala žiadnu negatívnu skúsenosť. Len nie vždy má človek chuť komunikovať. Zároveň si však uvedomujem, že určitý mediálny záujem je nevyhnutnou súčasťou účinkovania v seriáli.  

Aký je rozdiel medzi žilinským divadlom a bratislavským divadelným prostredím? Akí sú žilinskí diváci? Je to mesto plné kultúry?
Mám pocit, že v Žiline sa situácia podstatne zlepšila a ľudia akoby sa naučili chodiť za kultúrou. Nechcem to zakríknuť, ale posledné predstavenia sme mali vždy aspoň do dvoch tretín vypredané. V Bratislave je väčší výber možností kultúrneho vyžitia. Ale aj tak je ťažké odlákať ľudí od počítačov a televízie do divadla.  

Foto: Ľuboš Pilc, Pravda

Ivana Kubáčková Bez talentu by to asi nešlo, ale talent nie je všetko," vraví o svojom povolaní mladá herečka Ivana Kubáčková.

Ako riešite praktické otázky toho, že teraz patríte do dvoch miest? Máte všade byty, priateľov?
Istú dobu som si platila podnájom v Žiline, ale po tom, čo som si vybavila v Bratislave hypotéku, by som to už finančne neutiahla. Našťastie mne a zopár mojim mimožilinským kolegom vyšlo divadlo v ústrety a zabezpečilo nám ubytovanie priamo v divadle. Je to síce trošku internátny spôsob života, ale na prenocovanie dvoch, troch nocí do týždňa to úplne stačí. S kamarátmi je to ťažšie. Aj napriek tomu, že v som v Mestskom divadle v Žiline už štvrtú sezónu, veľa ľudí okrem svojich kolegov som nespoznala. Väčšinu svojich blízkych priateľov mám doma v Bratislave.  

Máte nejakú vysnenú úlohu? Neozval sa vám ešte dramatik, ktorý by vám chcel niečo napísať „na telo“?
Na rolu na telo je, myslím si, ešte veľmi skoro. Najprv treba získať prax, skúsenosti a sebavedomie. Vysnívanú úlohu nemám, chytám sa každej príležitosti, čo príde. Každá nová postava je pre mňa výzvou niečo nové sa naučiť a posunúť sa zase o kúsok ďalej. Ak mám nejaký sen, tak zahrať si v nejakom českom koprodukčnom filme po boku veľkých hereckých osobností.  

Hovorí  sa o vás, že máte talent – dar od boha. Aj vy to tak pociťujete? Alebo sa nadriete?
Bez neho by to asi nešlo, ale talent nie je všetko. Mám rada poctivé herectvo, pri ktorom sa človek občas naozaj nadrie. Pri skúšobnom procese sa snažím ísť naplno a nič nezanedbať. O čo poctivejšia je príprava, o to ľahšie a uvoľnenejšie sa cítim na javisku či pred kamerou.

Ako potom oslavujete úspech?
Vždy, keď ma niečo poteší alebo sa mi niečo nezvyčajné podarí, telefonujem okamžite mame. Tá je mojím najväčším kritikom. Akýkoľvek úspech oslavujem v kruhu najbližších a potom s priateľmi niekde vonku v dobrej reštaurácii pri chutnom jedle.