Sám sa už narodil v Paríži, Alžírsko vôbec nepozná a do rodných končín cestuje sám, lebo jeho otec je v nemocnici vo Francúzsku. Farid má vážnu úlohu – zapojiť sa do rodiny, ktorá žije v Alžírsku, a spolu s príbuznými zachrániť domy, ktoré si kedysi postavili na samote a teraz ich majú pre plánovaný plynovod demolovať.
Tento problém sa na začiatku príbehu zdá podstatný – režisér a scenárista Mohamed Hamidi ukazuje divákovi alžírsky vidiek, prírodu, spôsob života, naturel Alžírčanov. Sugestívne je vyjadrený chudobný a jednotvárny život miestnej komunity, ktorá sa však predsa vie zabaviť, má humor, temperament a má aj svoje sny. V prípade mladých je to jeden veľký sen – dostať sa do Francúzska, ktoré kedysi túto krajinu kolonizovalo, a žiť v blahobyte. Hlavný hrdina filmu Farid má bratranca rovnakého mena a veku, ktorý cíti ako nespravodlivosť, že ten druhý sa narodil vo Francúzsku (tamojší blahobyt dostal ako na tácke) a on musí živoriť v Alžírsku, hoci pôvodne mal za rodinu vycestovať do Francúzska jeho otec, nie bratrancov. Cíti sa teda oprávnený konať a vydávať sa za francúzskeho Farida.
V tejto chvíli sa film láme – hoci to prebieha prirodzene a lahodne – len odrazu je príbeh o niečom inom: o utečencoch a presídlencoch, o túžbe ľudí žiť v civilizovanejších a vyspelejších krajinách, ako je ich rodná. Je to problém, ale aj sympatická črta súčasného sveta. Ľudia majú ambíciu vymaniť sa z prostredia, ktoré ich obmedzuje, a ísť za šťastím do sveta. Svet sa tomu aj bráni, ale neubráni sa, lebo – vždy to tak bolo, len ľudstvo nebolo také emancipované. Dnes už každý vie, že má nárok na slobodu, na lepší život. A už je jasné – keď nechceme hranice, musíme sa otvoriť. Nie je to také jednoduché, ako sa to manifestuje – aj o tom citlivo hovorí film Moja vlasť. Obyvateľstvo rôznych krajín sveta sa všelijako mieša, ľudia sa presúvajú, presídľujú, slovné spojenie "moja vlasť“ nadobúda neraz nový obsah. Výhodou je, že v takomto svete prepletených vlastí sa budú asi ťažšie viesť vojny a boje. A možno po tomto filme sa budú turisti s väčším pochopením pozerať na početných cudzincov tmavej pleti, ktorí sa usídlili napríklad v Paríži, a na rôznych utečencov, ktorí sa vyskytujú kade-tade po svete. Každá bohatá vlasť má už aj adoptívne deti a problémy okolo vlasti bývajú dnes už riadne zamotané. Film Moja vlasť to začal rozmotávať na slušnej umeleckej úrovni.
