Spievala, hrala v kabarete, zbohatla. Tvorcovia filmu Valčík pre Moniku, ktorý je práve v kinách, vybrali zo života slávnej speváčky to najkrajšie a najsilnejšie: jej túžbu dostať sa z malého mestečka Hagfors a oslniť svet. Takéto ambície má veľa dievčat, ale máloktorej sa zámer podarí. Zvláštne je, že ak už áno, tak sa ich osudy dosť podobajú. Sláva im prináša do životov rovnaké komplikácie – problémy v rodinných vzťahoch, nedostatok času na deti, aféry v láske, rôzne škandály. Hviezda sa musí držať na výslní, je stále na očiach, nesmie poľaviť.
Je to nápor na nervy, na fyzickú výdrž a mnohí umelci to nevydržia – posilňujú sa alkoholom, kolabujú, zlyhávajú, ležia naraz bezmocne na zemi v kúpeľni, ako sa to stalo aj Monike. Skrátka – problémy bývajú podobné, jedinečný je však vždy talent a film Valčík pre Moniku je predovšetkým o tom talente. O radosti, ktorú speváčke prinášal. Režisér Per Fly sa sústredil na Monikinu vitalitu, na jej pôvab (hrá ju Edda Magnasonová), na pohodu zlatej éry džezu. Celý film nakrútil, ako by to bola jedna z jej ľúbezných piesní, takých, aké sa spievali niekedy v päťdesiatych rokoch minulého storočia.
Príjemné pesničky o obyčajnom živote, o padajúcom lístí, o súmrakoch, o slnku a oblakoch, zurčiacich potôčikoch, o láske v srdci a podobne. Vo filme si ich divák vypočuje často celé, ako na nejakom koncerte. Aj keď sú v deji obsiahnuté drámy, napätia, údery, rozchody, pády (lebo ide o životopisný film, ktorý sa pridŕža faktov), nie sú až tak drasticky stvárnené ako je to dnes zvykom – a ako to obyčajne vyzerá v skutočnosti. V tomto duchu film aj vrcholí – svadbou speváčky so životnou láskou. V posledných záberoch stúpa Monika doslova – a za zvukov príjemnej hudby – šťastná do nebies.
Režisér sa netají, že idealizoval, ale asi mal na to dôvod a právo – speváčka zrejme pre tamojšiu kultúru veľa znamenala a z filmu cítiť, že ju mali radi. Chcel to tam mať. Pomohla mu aj kamera Erica Kressa, ktorá džezovo lahodne kĺže, mestá vďaka nej vyzerajú veľkomestsky šarmantne. Celá atmosféra filmu je však zároveň akási domácka, ako by zostávala na úrovni obyčajného pôvodu speváčky, ktorá pochádzala zo skromnej rodiny. A hoci s otcom viedla kvôli spievaniu boj, všetci sa veľmi milovali. Táto rodinná láska dodáva do filmu pokojný tón istoty. Medzi postavami sa objaví aj Ella Fitzgeraldová, ktorá poradila Monike, aby nespievala o New Orleanse, ale aby spievala po švédsky o tom, čím žije ona sama. Tak sa dostala Monika k veršom švédskych básnikov a dala si ich do repertoáru. Bol to začiatok veľkého úspechu! Na záver filmu sa dozvedáme, že Monika zomrela v roku 2005 (narodila sa v roku 1937) a v životopise je to ešte spresnené – zhorela vo vlastnom byte. V každom živote je dobré aj zlé, svetlo aj tieň. Tento film stavia na dobrom, peknom a jasnom, aj s tým rizikom, že to bude príliš sladké.
