Ten vznikal v čase, keď stál svet pred hrozbou atómovej vojny. V modernej prerábke starej sci-fi snímky sa do popredia derú ekologické problémy.
Klaatu prichádza zachrániť Zem, lenže za cenu likvidácie ľudstva. Najprv chce rokovať s mocnosťami, ale od začiatku má sťažené podmienky. Situáciu drží v rukách americká vláda a armáda, takže mimozemšťan je pod stálym dohľadom. Napokon sa vyslobodí a za pomoci astrobiologičky Helen prichádza na to, že ľudstvo si zaslúži druhú šancu.
Na tomto základe by sa dalo postaviť inteligentné sci-fi, ktoré vybočuje z radu veľkolepých trikových predstavení. Derricksonova verzia sci-fi klasiky však nie je premýšľavý film s presvedčivo vybudovaným vnútorným svetom.
Deň, keď sa zastavila Zem, je priehľadný, chýba mu rafinovanejšie vykreslenie príbehových motívov a motivácií postáv. Ženská hrdinka je nezaujímavá, hoci krásna, inteligentná a odvážna. Je to aj starostlivá matka, ktorú tvorcovia postavili pred úlohu hľadania cesty k svojmu nevlastnému synovi Jacobovi. Ide o prevarený slzopudný motív, ktorý udalosti posúva ku konečnému zmiereniu aj na úrovni Klaatu – ľudia. K tomuto stavu dochádza nepresvedčivo a záchrana sveta, postavená na trojnožke Klaatu – Helen – Jacob, vyznieva hlúpo a naivne.
Nedarí sa evokovať ani to, že ľudstvo sa dostalo do hraničného bodu, keď si zaslúži najvyšší trest. A reakcia na príchod mimozemšťanov je taká ako vždy – aktivovať zbrane. Divák sa teda dočká aj veľkolepých trikov a bojovej akcie. Nie však dramatickej atmosféry. A Derrickson si nezvolil ani prístup typu – stavme všetko na jednu kartu a urobme z filmu výpravné divadlo ničenia.
Deň, keď sa zastavila Zem, by mohol vyvolávať obavy a skľúčenosť. A mal by byť dôvodom na zamyslenie. Tento film je však fádny a povrchný. Deň, keď ho diváci uvidia v kine, nebude preň iný, ako tie ostatné.
Hodnotenie Pravdy: 2 z 5 hviezdičiek
