Kto by nechcel vidieť naživo Audrey Tautou, Chiaru Mastroianni, nestarnúcu Jane Fonda, Laetitiu Casta, Adèle Exarchopoulos (z vlaňajšieho víťazného filmu Život Adèle), Gaela Garcíu Bernala, Tima Rotha a mnohých ďalších? No a, samozrejme, hviezdu večera Nicole Kidman, ktorá si zahrala hlavnú úlohu vo filme Grace of Monaco. Nicole na bojkot rodiny reagovala slovami: „Keby išlo o moju matku, zachovala by som sa rovnako.“ Tým povedala všetko. Mimochodom, film je zlý, nudný a popisný, ale Nicole hrá výborne. To je hádam jeho jediný klad, hoci k nepriaznivým dojmom prítomných mohli prispieť aj nepriaznivé okolnosti spojené s premietaním.
Otvárací večer v Cannes bol plný nahnevaných ľudí. Šoféri združení v organizácii VTC (Turistické dopravné prostriedky a taxikári) sa rozhodli pre štrajk na letisku v Nice práve v čase, keď prichádzali zahraniční hostia. Štrajk rozšírili aj na Antibes a, samozrejme, na Cannes. Protestovali proti neoficiálnym súkromníkom, ktorí im berú kšeft. Jeden z nich povedal: „Šoféri sú Litovčania, ich bosovia Rusi a autá si prenajímajú z Nemecka.“ To, že práve v tom okamihu prichádzajú o pekné sumy peňazí, ich nezaujímalo. K taxikárom sa čoskoro solidárne pridali aj šoféri autobusov a riviéru ovládol zmätok nad zmätok.
Prvá súťažná snímka Timbuktu mauretánskeho režiséra Abderrahmana Sissaka však uviedla hostí do inej reality s upozornením, že sa stávajú aj horšie veci. Sissako už v roku 2002 dostal v Cannes cenu FIPRESCI za snímku Heremakono, čakajúci na šťastie. Timbuktu je mimoriadne ambiciózny projekt, ktorý hovorí o okupácii džihádistami a ich vraždení. Film vo forme katarzie sa nakrúcal na hranici Mauretánie a Mali a na Sahare. Je plný krutosti a pútavo upozorňuje na jeden z najpálčivejších problémov súčasnosti.
Anglický režisér Mike Leigh potvrdil, že svoje dobré meno nezískal náhodou. Súťažný film Pán Turner (Mr. Turner) o známom anglickom maliarovi, žijúcom na prelome 18. a 19. storočia, patrí k vydareným životopisným filmom. Možno aj vďaka tomu, že rozličnými fázami jeho výroby tvorca strávil spolu až osem rokov. Opus Pán Turner sa nakrúcal s pomocou numerickej kamery Alexa, ktorá poskytuje nové možnosti snímania. Svojského maliara JMW Turnera bravúrne stvárnil Timothy Spall. Mimoriadne na filme sú však najmä krásne prírodné zábery a najmä dôsledné zobrazenie prostredia, v ktorom sa dej odohráva. Precíznosť v hereckých prejavoch, dobových kostýmoch a atmosfére sú charakteristickým znakom tohto zaujímavého, ale azda trochu pridlhého filmu.
