Boj o Zlatú palmu
Ani renomovaný režisér nie je vždy zárukou dobrého filmu. So zaujímavou témou sa snažil zaujať známy kanadský režisér Atom Egoyan vo filme Väzeň (Captives). Téma aktuálna – únos detí. Deväťročné dievčatko sa na dlhé roky stratí, polícia najprv zo zmiznutia podozrieva otca, neskôr sa veci vyvinú oveľa komplikovanejšie a nezrozumiteľnejšie. Egoyan má rád záhady, ale do tejto kriminálky sa akosi nehodili, pôsobili zmätočne a výsledok bol rozpačitý.
Keď film trvá tri hodiny hneď mu predpovedajú Zlatú palmu. Zimný spánok (Winter' Sleep) tureckého režiséra Nuri Bilge Ceylana má minutáž tri hodiny 16 minút. Je však pravda, že snímka je zatiaľ najzaujímavejšia a najprovokatívnejšia, a to nielen dĺžkou. Bývalý herec, momentálne spisovateľ, vlastní malý hotel v prekrásnom a divokom prostredí Anatólie. Žije v ňom s mladou manželkou a sestrou, ktorá je frustrovaná z rozvodu. Snímka pojednáva asi o všetkom, o láske, snahe o porozumení, manželských rozporoch, nedorozumeniach, chudobe, náboženstve, lipnutí na tradíciách, pomste, priateľstve. Tvorca využil ako atmosférotvorný prvok aj unikátne scenérie, ale najviac filozofuje o živote, pravde, náboženstve, a to dlho, predlho. Našťastie sa nehovoria banality, ale nemajú konca. Text bol navyše dosť komplikovaný a niekedy sa titulky ani nedali dočítať. Snímka je však mimoriadne zaujímavá aj svojou stavbou, aj výpoveďou, len by nutne potrebovala nožnice. Bude to Zlatá palma? Ťažko povedať, lebo škála dojmov od nadšenia po zatratenie je vyrovnaná.
Mimoriadne potešil unavené publikum Argentínčan Damián Szifrón snímkou Rozprávky z divočiny (Relation Salvajes) – nápadom, predvedením a vynikajúcimi hereckými výkonmi. Už samotná expozícia filmu je ohromujúca. Predznamenáva, že všetko, čo sa v ňom bude diať, nie je v norme. Samostatné poviedky sú nakrútené s humorom a ľahkosťou, a pritom ide v mnohých prípadoch o násilie a vraždy. Odtiahnutie auta zničí život jednej rodiny, servírka spozná v hosťovi muža, ktorý dohnal jej blízku osobu k samovražde, pomstí sa za ňu kuchárka – veď vo väzení je dobre. A po všetkých bláznovstvách príde veľkolepá svadba, na ktorej sa nevesta dozvie, že hosťom je aj bývalá manželova milenka. Nelení, manžela podvedie a so sokyňou sa tiež poráta. V niečom film pripomínal Quentina Tarantina. Ale len trochu, lebo Szifrón je tiež svojský a originálny.
O módnom mágovi
Po Berlinale uviedli aj v Cannes životopisný film o veľkom francúzskom módnom návrhárovi Yvesovi Saint Laurentovi. Francúz Bertrand Bonello ho nazval jednoducho Saint Laurent. „Móda ma zaujímala len čiastočne, ale to, čo ma fascinovalo na Saint Laurentovi, bola zmes sily a krehkosti jedného dinosaura na konci epochy, v ktorej prechádzalo isté remeslo do priemyselného obdobia,“ povedal režisér filmu. Gaspar Ulliel, hlavný predstaviteľ, si zasa myslí, že film je fikcia. „No práve tento moment mi dal možnosť slobody, zamyslieť sa viac nad postavou a pochopiť Yvesa v plnej šírke a hĺbke. Nemal som zviazané ruky.“
Režisér sa zameral na časové obdobie rokov 1966 – 1976 a práve v poslednom roku mal Saint Laurent azda najúspešnejšiu módnu prehliadku, ktorá na dlhé roky poznamenala trendy svetovej módy. Búrlivý život tohto velikána svetovej módy je sympatickou témou do diskusie, ako ďaleko možno zájsť pri zobrazovaní životopisných filmov. Snímka však ostala niekde na polceste, celkový obraz o Saint Laurentovi si divák neodnesie. Talianska režisérka Alece Rohrwacher prispela do súťaže filmom Zázraky (Le meraviglie) o rodine žijúcej dobrovoľne na pokraji spoločnosti, vyznávajúc bezbrehú lásku k prírode.
A nechýbal ani starý dobrý western The Homesman. Prišiel s ním Tommy Lee Jones ako režisér i hlavný predstaviteľ. Zo zaujímavého námetu však ani on, ani Hillary Swank, ani Meryl Streep v epizódnej úlohe nevydolovali nič, čo by diváka ohromilo.
